Kríza, ktorej zdrojom bol svet financií a ktorá sa postupne ako rakovina infiltrovala do všetkých oblastí  ekonomiky, mala a má  dopad aj na svet práce, obsah pracovných činností a v súvislosti s tým aj na psychiku ľudí, zamestnancov, manažérov. Zvlášť v oblasti finančného manažmentu  nástup a neskôr vývoj finančnej krízy  priniesol zmeny do obsahu a štruktúry výkonu tejto pracovnej pozície a zároveň zvýšil ekonomický, časový a sociálno-psychologický tlak v pracovnom procese. V pracovnom prostredí sa  rozšíril  repertoár aktívne pôsobiacich stresorov a rizík. 

Neistota, nejasnosť a iracionalita mnohých situácií ako aj vysoká miera náhodnosti v  predikcii vývoja vonkajšieho prostredia vyvolala a zintenzívnila v psychike finančných manažérov  pocity obáv, úzkosti, rôzne formy strachu, frustrácií. Svedčia o tom informácie a poznatky prednesené na viacerých medzinárodných konferenciách a sympóziách, ktoré okrem toho, že ukázali na významnosť niektorých vlastností – chamtivosť, lakomosť v procesoch vedúcich k vzniku finančnej krízy, ukázali aj na psychické syndrómy, ktorých výskyt finančná kríza podnietila a početne zvýšila. Súčasná obsahová a komparatívna analýza profesiogramov  tiež ukázala, že  finančný manažér, ktorý pred nástupom krízy vystačil s klasickými   znalosťami a skúsenosťami s oblasti financií, teda s účtovníctva, auditu, daní viažucimi sa na lokálne podnikateľské prostredie, je od nástupu finančnej krízy stále viac nútený získavať a osvojovať si medzinárodné skúsenosti a rozvíjať svoju osobnú kvalifikáciu v oblasti tzv. terciálnych zručností, ako sú najmä komunikatívnosť, schopnosť tímovej práce, tolerancie frustrácie,  zvyšujú sa požiadavky na rozmanitosť ich skúseností nadobudnutých napríklad z praxe v rôznych odvetviach,  na poznatky z riadenia strategických projektov. V dôsledku uvedených zmien sa postupne  mení aj agenda finančných manažérov – plánovanie a reporting, ktoré  tvorili podstatnú časť ich manažérskych aktivít postupne ustupujú  potrebe venovať sa  strategickým činnostiam, v rámci ktorých sa očakáva zvýšenie ich podielu v procesoch  riadenia  a rozhodovania.

V tejto súvislosti do popredia vystupuje nutnosť posilňovať väzby s čo najväčším počtom kľúčových investorov a štátnych orgánov, čo kladie nové nároky na ich pripravenosť profesionálne komunikovať v stále sa meniacom ekonomickom prostredí. Rastúca zodpovednosť za výkon podniku kladie vysoké požiadavky na osobnostné, psychické  kvality finančných manažérov, na ich pripravenosť kreatívne riešiť nové, nerštandardné  situácie, ktoré trh neustále prináša, na ich autoregulačný mechanizmus a  adaptačný systém. Vzniká potreba „opustiť“ niektoré tvrdé zručnosti (hard skills) a „rozvinúť“ mäkké zručnosti (soft skills), ktoré majú svoje korene v emocionálnej inteligencii a ktoré umožňujú riešiť emocionálne namáhavé pracovné, najmä komunikačné situácie.

Miroslava Szarková
celý článok