Zvyšovanie vybraných príplatkov za prácu, na ktorom sa začiatkom tohto týždňa dohodol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter so sociálnymi partnermi, skomplikuje situáciu zamestnávateľom. Myslí si to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. „Skomplikuje to ich biznis plány a zníži sa pružnosť zamestnávania. To znamená, ich ochota vytvárať pracovné miesta a rozširovať výrobu,“ povedal novinárom v stredu na pracovných raňajkách.

Z dlhodobého hľadiska to podľa neho platí pre celý pracovný trh, z krátkodobého hľadiska sa to najviac prejaví v sektoroch, ktoré sú náročné na víkendovú prácu, v sektoroch, ktoré nie sú tak ziskové a kde zamestnanci nemajú tak silnú vyjednávaciu pozíciu. „Čiže dotkne sa to hlavne sektorov, ako je maloobchodný predaj, reštauračné služby, hotelové služby alebo iné služby, kde sú nižšie mzdy,“ zhrnul analytik.

V Indexe pružnosti zamestnávania, ktorý sa posudzuje na základe údajov Svetovej banky, sa Slovensko momentálne nachádza na 26. mieste zo 41 krajín, pre úpravu príplatkov Slovensko klesne na 36. miesto. „Nízka pružnosť zamestnávania znamená, že na trhu vznikajú dve skupiny zamestnancov. Jedna skupina sú tí, ktorí sú vo veľkých obzvlášť výrobných firmách, ktorí majú vyššie mzdy. Zhoršuje to situáciu tým, ktorí sú študenti, nízkokvalifikovaní alebo matky. Pre nich bude vznikať menej pracovných miest alebo pracovné miesta s nižšími mzdami,“ upozornil Ďurana.

Slovensko patrí medzi krajiny s prísnym Zákonníkom práce, pričom je menší priestor na vyjednávania. „V Európe aj v OECD porovnaní má najflexibilnejší Zákonník práce Dánsko, ktoré reguluje minimum vecí zákonom a ponecháva zamestnancom a zamestnávateľom právo dohodnúť sa, aká má byť minimálna mzda, aké majú byť príplatky,“ poukázal Ďurana.

Analytik tiež pripomenul, že v niektorých sektoroch už kolektívne zmluvy určujú príplatky. „V iných sektoroch zasa zamestnávatelia môžu pristúpiť k tomu, že nebudú zvyšovať bežné mzdy, aby spoločne s tými príplatkami ostali na podobných alebo len o trochu vyšších mzdových nákladoch ako v súčasnosti,“ zhodnotil.

Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu pôjde v dvoch etapách. Informoval o tom v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní so sociálnymi partnermi minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na rokovaní diskutovali o návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predložilo do parlamentu ministerstvo spolu s poslancami za stranu Smer-SD, pričom návrh je v druhom čítaní. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu je v súčasnosti 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za každú hodinu nočnej práce.

„Pôvodný návrh poslancov bol 50 % minimálnej mzdy. Kompromisné riešenie, na ktorom sme sa dohodli, sú dve časové pásma. Prvé časové pásmo z hľadiska účinnosti je 1. máj 2018, kde 50-percentné navýšenie bude účinné. Druhé časové pásmo je 1. máj 2019, kde tá ďalšia polovica toho navýšenia bude aktuálna,“ vysvetlil Richter. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci pôjde príplatok za nočnú prácu hore na 30 % minimálnej mzdy, v budúcom roku o ďalších 10 percent. V prípade rizikovej práce bude v tomto roku zvýšenie o 35 % a od 1. mája budúceho roka zvyšok na 50 %. „Takže celkové zvýšenie u všeobecnej práce je o 40 % a u rizikovej 50 %,“ vysvetlil Richter.

Sociálni partneri sa zhodli na 100-percentnom príplatku za sviatok. „Nie je teraz v zákone upravený príplatok za sobotu, predložený návrh hovoril o 100 percentách minimálnej mzdy. Riešenie od 1. mája tohto roka 25 % minimálnej mzdy a v budúcom roku na 50 %. To znamená, že celkové zvýšenie príplatku za prácu v sobotu bude 50 % minimálnej mzdy. Nie je delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu,“ povedal minister. V prípade nedele v súčasnosti Zákonník práce nerieši žiaden príplatok. „Poslanci navrhujú 100 percent minimálnej mzdy. Návrh je taký, aby 50 % minimálnej mzdy platilo od 1. mája tohto roka,“ konštatoval Richter s tým, že od 1. mája budúceho roka to bude 100 %.