Frankfurtský, berlínsky či mníchovský parket sa čoraz viac podobá (obrazne povedané) blázincu. Obchodníci s akciami pobehujú od makléra do kancelárie – s napätou tvárou a divoko gestikulujúci rukami. Akciové kurzy sa menia každú minútu; v poslednom čase pravda iba jedným jediným smerom: nadol. Tak ako sa pred krachom v marci 2000 stali mnohí súkromní investori obratom ruky, za niekoľko dní milionármi, tak sa v uplynulých mesiacoch zrazu stali z papierových milionárov opäť „normálni občania“. Pokles celkovej burzovej kapitalizácie (teda počtu akcií prenásobených aktuálnym kurzom) sa odhaduje na stovky miliárd dolárov – a tento rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou musel niekto zaplatiť.

Odhliadnuc od dodnes trvajúcej akciovej katastrofy sa musia burziáni pripraviť na nemenej hektickú budúcnosť. Podľa štúdií burzových odborníkov nejde v nijakom prípade o krátkodobý fenomén, podmienený posledným krachom na všetkých medzinárodných parketoch. Miera výkyvov, teda volatilita, akciových kurzov sa v posledných dvoch rokov razantne zvýšila. Dokladajú to štatistické údaje: Ako príklad nám môže poslúžiť DAX (index 30 najväčších nemeckých akciových spoločností). Od začiatku tohto roku sa výška jeho hodnoty v dennom porovnaní pohybovala v priemere o 1,16%; začiatkom 90. rokov činila denná odchýlka iba 0,6 až 0,8%, čiže dvakrát menej.

Ako vidno, situácia na akciových trhoch v Nemecku sa vskutku radikálne zmenila. Vplyvní hráči na parkete, predovšetkým manažéri gigantických investičných fondov s miliardovými aktívami, zasahujú čím ďalej tým viac do obchodovacích aktivít – množstvo spravovaných peňazí ich pritom predurčuje k tomu, aby sa každá kúpa či predaj príslušnej účastiny okamžite odrazila na výške kurzu. Volatilita jednotlivých akcií je ešte mohutnejšia, ako u DAXu, indexu odzrkadľujúceho vývin špičkových nemeckých akciových spoločností. Dvojmiestne percentuálne výkyvy v priebehu jedného dňa nie sú medzičasom nijakou zriedkavosťou.

Pre súkromných investorov to má ďalekosiahle následky. Príčina je jednoduchá: Vyššia volatilita je synonymom pre väčšie riziko divokého prepadu alebo radikálnej explózie hodnoty tej či onej účastiny. Tí, čo si to môžu dovoliť, musia vziať do svojho portfólia viac akcií než dosiaľ. Burzoví odborníci doteraz odporúčali približne 10 akcií; dnes tento počet zvýšili na minimálne 15 až 20 titulov.

Azda najvýraznejším príkladom zvýšenej volatility nemeckých účastín je známy chemický koncern Bayer. Ihneď po vypuknutí celosvetového škandálu s negatívnymi vedľajšími účinkami lieku Lipobay (známeho na Slovensku pod názvom Cholstat) sa kurz akcií Bayer prepadol za jeden obchodovací deň o 17,6%. Toto bol druhý najväčší pokles účastiny z DAXu v dejinách tohto indexu.

Opäť a znovu sa ukázalo, že manažéri veľkých investičných fondov nemilosrdne „trestajú“ okamžitým predajom čo i len prvé náznaky podnikateľskej neschopnosti či nepriaznivého firemného vývinu. Honosná burziánska zdržanlivosť spred roku 2000 je nenávratne preč. Mnohí burzoví harcovníci sa riadia podľa hesla: „Ak nechcem mať príslušnú akciu v svojom portfóliu, tak ju hned hodím na parket – doslova a do písmena za každú cenu.“

Hektika na parkete je takisto výsledkom omnoho ľahšieho prístupu k zásadným makro- a mikroekonomickým informáciám, podmieňujúcim burzové dianie. Na jednej strane sa rapídne zvýšil počet správ, ktoré o podnikovom vývoji vydávajú jednotlivé spoločnosti. Na strane druhej podporuje zväčšenú akciovú volatilitu aj internet. Každý záujemca má totiž v ten istý okamih k dispozícii informácie, majúce za následok nárast alebo pokles záujmu o tú či onú účastinu. Inak povedané: Všetci obchodníci sa na základe tých istých agentúrnych správ pohybujú v rozhodovaní o kúpe či predaji akcií tým istým smerom, čím sa iba zväčšujú výkyvy burzového kyvadla tým alebo oným smerom. Odborníci začímajú pomaly ale iste hovoriť v tejto súvislosti o „stádovitosti“ aktérov na parkete.

A do tretice: Príčinou zväčšenej volatility nemeckých účastín je v neposlednom rade čoraz väčší rozmach nového typu investora. Ide o talkzvaného „daytradera“, teda o obchodníka s akciami, ktorý sa snaží zarobiť peniaze okamžitou kúpou alebo predajom účastín v priebehu niekoľkých minút alebo dokonca sekúnd. Takíto extrémne aktívni burziáni sa vrhajú na náznak každého mini-trendu, pokúšajú sa krátko kĺzať na takejto vlne, a šmahom ruky – keď dosiahnu žiadaný kurzový efekt – aj končia obchodovanie s príslušnou akciou, aby sa venovali ďalšej, ktorá sa akurát začína vymykať z „klasického“ vzoru burzového správania sa.

Jednou vetou: Na nemeckej burze začínajú vládnuť „americké pomery“ – a neustále sa zvyšujúca volatilita je toho najlepším dôkazom.