Zraniteľné africké ekonomiky sú ohrozené

 

Tento trh, ktorý považujú niektoré krajiny EÚ za svoju oblasť pôsobnosti vzhľadom na historickú minulosť  koloniálnych centier, v poslednom období   postupne strácajú v prospech Číny

 

Summit predstaviteľov krajín EÚ a afrických štátov, ktorý sa uskutočnil  koncom prvej novembrovej dekády  v Lisabone,  sa  skončil neúspechom pre európsko-africké partnerstvo. Najhorúcejšou otázkou summitu bola obchodná otázka medzi oboma kontinentmi. Ako hlavná agenda vrcholného stretnutia  rezonovala, či presnejšie dominovala diskusia o nasledovných bodoch : o obchode a rozvoji, o mieri a bezpečnosti, o ľudských právach, o imigrácii a o klimatických zmenách. Do konca tohto roka by sa  mala skončiť platnosť preferenčnej dohody medzi EÚ a africkými krajinami, podľa ktorej EÚ nerecipročne poskytuje africkým krajinám colné preferencie pri dovoze afrických tovarov na trh únie. Táto dohoda je vyňatá z pravidiel WTO a je  považovaná  za nekompatibilnú s pravidlami WTO. EÚ ponúkla africkým krajinám špeciálne bilaterálne dohody. Lídri afrických štátov odmietli túto ponuku a navrhli ďalšie rokovanie s EÚ ako rovnocenný partner (EÚ a AÚ) na úrovni ministrov obchodu a financií.  Napriek týmto sporom, EÚ považuje Afriku za dôležitého obchodného partnera pre jej výrobky a strategický trh surovín, ktorý nechce stratiť, najmä v čase, keď Čína zostrila konkurenčný boj o ovládanie trhov afrického kontinentu a stala sa veľmi významným obchodným partnerom Afriky. Tento trh, ktorý považujú niektoré krajiny EÚ za svoju oblasť pôsobnosti vzhľadom na historickú minulosť týchto koloniálnych centier, v poslednom období  však postupne strácajú v prospech Číny. Aj kvôli tomu, EÚ chce vyjadriť svoj nesúhlas, že africké krajiny napriek výhodám vyplývajúcim z preferenčného obchodného režimu, ktorý EÚ uplatňuje voči africkým krajinám, preferujú čínske firmy a výrobky.

            EÚ je stále pre Afriku najväčším obchodným partnerom, ale čínsky vplyv v Afrike postupne narastá. Export EÚ do Afriky vzrástol z 26 mld. EUR v roku 2000 na 92 mld. EUR v roku 2006. Najväčší podiel má Francúzsko – 23%. Najväčší importér európskych výrobkov je Južná Afrika s 22%-ným podielom na celkovom africkom importe z EÚ.

            Na druhej strane, africký export do EÚ sa zvýšil zo 41 mld. EUR v roku 2000 na 126 mld. EUR.  Najväčším importérom afrických výrobkov je Taliansko s 25% podielom na celkovom importe EÚ z Afriky. Najväčším importným partnerom pre EÚ je Líbya s 21% podielom na celkovom importe EÚ z Afriky (www.bbc.com).

            EÚ argumentuje svoj krok tým, že WTO považuje preferenčnú obchodnú dohodu za dohodu proti pravidlám tejto medzinárodnej obchodnej organizácie.  EÚ vyvíja tlaky na krajiny Afriky, Karibiku a Pacifiku, aby s ňou uzavreli  nové dohody – dlhodobé alebo dočasné – odlišné od doteraz platnej dohody, ktorá vyprší do konca tohto roka.

Podľa mnohých analytikov, pri rokovaniach s jednotlivými africkými krajinami, EÚ na dosiahnutie dohody použila stratégiu rozdeľuj a panuj, aby sa vyhla sile zoskupení. Treba povedať, že EÚ rokuje s jednotlivými krajinami a zoskupeniami afrického kontinentu od roku 2006 po prijatí Stratégie EÚ pre Afriku: smerom k strategickému partnerstvu v decembri roku 2005.

Niektoré krajiny mimo afrického kontinentu už súhlasili s novou dohodou s EÚ,  dokonca ju už podpísali.

Je jasné, že s novou dohodou o partnerstve medzi EÚ a africkými štátmi,  mnohé krajiny „čierneho kontinentu“ nebudú súhlasiť, pretože sťažuje ich vstup na trh únie, a tým pádom strácajú doteraz známy trh pre ich suroviny a polotovary. V prípade, že budú s novou dohodou súhlasiť v terajšej podobe, niektoré krajiny sa tak podpíšu pod zánik niektorých ich podnikov následkom vstupu silnej a agresívnej konkurencie, pretože dohoda hovorí aj o určitej reciprocite. 

 

Obadi Saleh Mothana

/autor je pracovníkom Ekonomického ústavu SAV/