Kto by nepoznal okrídlenú vetu – športom k trvalej invalidite. Aj ked vyvoláva úsmev na tvári, faktom je, že vrcholový šport je riskantný biznis a zdraviu športovca v mnohých prípadoch viac škodí, ako pomáha. Mnohí si to velmi dobre uvedomujú – a najmä s pribúdajúcim vekom zacínajú mysliet na zadné dvierka. Ak sa zrania, prichádzajú o nemalé peniaze. Stane sa však, že väcšie zranenie zanechá aj trvalé následky a znemožní pokracovanie neraz úspešnej a financne lukratívnej cinnosti. Vtedy je dobré mat – dobrú poistku.

Jeden z najlepších futbalistov sveta Luis Figo je Realom Madrid poistený na sumu 60,4 milióna dolárov. Španielskemu velkoklubu by sa po zranení hviezdy, ktoré by ju vyradilo natrvalo z hry, vrátila suma, ktorú vyplatil za Figov prestup (56,1 milióna USD).

Michael Schumacher a jeho stajna Ferrari platia mesacnú poistku 200-tisíc libier, ale ked si pilot F1 roku 1999 zlomil nohu, dostával od poistovne denné odškodné 65-tisíc libier.

Hrbatý v zahranicí

Slovenskí športovci o podobných sumách ani nechyrujú. Neznamená to, že im, hoci v menšom rozsahu, neide o to isté. Väcšinou je všetko na nich – kto sa poistí, je chránený, kto nie, môže mat smolu.

Tenisti platia Asociácii tenisových profesionálov (ATP) rocný poplatok 1 250 dolárov a v nom je zahrnuté zdravotné poistenie kdekolvek na svete. Dominik Hrbatý išiel dalej – uzavrel si životné poistenie. V rámci neho má aj náhradu ušlej mzdy. Za 2 621 dolárov rocne by v prípade smrti dostal pol milióna dolárov, a ak by zo zdravotných dôvodov nemohol hrat viac ako 30 dní, maximálne po dobu 60 mesiacov náhradu mzdy vo výške 6 500 USD mesacne. Takúto poistku však neuzavrel na Slovensku, musel si poistovnu nájst v zahranicí.

Radoslav Rancík je slovenský basketbalový reprezentant a jeho otec Vladimír Rancík, generálny tajomník Slovenskej asociácie poistovní. Napriek tomu, paradoxne, Rancík mladší úrazovú ci životnú poistku nemá. Možno aj preto, že niekolko rokov študoval a hrával v Spojených štátoch a do Európy sa vrátil pred pár mesiacmi. „Budem sa musiet o tom s otcom porozprávat,“ uvedomuje si. „Je to riziko každého športovca, ci sa poistí alebo nie. Možno sa nezraním. Basketbal milujem, ale považujem ho len za krátky úsek mojej životnej kariéry a predpokladám, že živit sa budem inak.“

Jediné, co Radoslav Rancík poistené má, je jeho kontrakt s chorvátskym tímom Istar Pula. „V prípade, že sa zraním v súvislosti s basketbalovou cinnostou, mám nárok na plný plat. Pravda, musím byt s tímom a podstúpit rehabilitáciu, akú mi naordinujú. Je to jeden z bodov zmluvy, a tak mám vlastne príjem poistený klubom. Ak by moje prípadné zranenie nesúviselo s basketbalom a liecil by som sa viac ako mesiac, v druhom mesiaci absencie na palubovke by som poberal už len 70 percent mzdy.“

Rybár prehlad nemá

Brankár hokejového Slovana Bratislava Pavol Rybár sa cíti „relatívne poistený.“ Myslí si, že „dnes športovca firmy tažko poistia a ked, stojí to vela penazí a málo za ne môže dostat.“ Rybár uzavrel úrazovú poistku už dávnejšie. „Za pár korún a vztahuje sa aj na hokej, ale vzhladom na vysokú rizikovú skupinu, je výsledné odškodné nižšie. Keby sa mi nieco vážnejšie stalo, urcite by som z toho nevyžil. Neviem, co by som v takom prípade robil.“

Rybár, prirodzene, na to najhoršie nemyslí. „Riziko zranenia, obzvlášt v hokeji, je velké. Ale hrat s tým, že na to clovek myslí, sa nedá. To by bola dvojnásobná šanca, že sa mi naozaj nieco stane.“ Slovan od svojich hrácov poistku nevyžaduje. „Klub to necháva na nás. V zmluve akurát máme, ak sa zraníme, plat nám ide dalej. Základný. Prichádzame jedine o prémie za vítazné zápasy. Priznám sa, neviem presne, ako je to v Slovane, ale ak sa dobre pamätám, v Skalici klub hráca platil, avšak v prípade zranenia dlhšieho ako pol roka, s hrácom zmluvu rozviazal.“

Brankár úradujúceho majstra by sa možno aj dal nahovorit na poistku, ale „musel by som sa poradit, nemám prehlad o tom, co poistovne ponúkajú. Dokonca ani neviem, kolko by som bol ochotný mesacne obetovat na úrazové poistenie, ale myslím, si, že tie sumy sú pomerne vysoké a slovenským športovcom s ich zárobkami, sa to velmi neoplatí.“

Dobrá vôla Lucenca

Niektoré kluby sa k poisteniu svojich hrácov stavajú lahostajne, niektorým na tom záleží, ale – nízke rozpocty takéto výdavky casto ani neumožnujú. „Náš klub nie je poistený proti úrazom. U nás sa hráci o poistku starajú sami, ale máme klauzulu, že do siedmich dní po podpísaní zmluvy nám hrác musí predložit, že ju uzavretú má,“ vraví športový riaditel basketbalového klubu E.S.O. Lucenec Ján Mižúr. „V prvom rade je poistka v prospech hráca. Aj v mene klubu sme rokovali s poistovnou o tom, že by sme si poistili hrácov za reklamu, ale ešte sme dohodu nedotiahli do konca.“

V jednom z bodov zmluvy v Lucenci sa píše aj o tom, že hrác má v prípade zranenia na zápase alebo pri tréningu, nárok na plný plat – s výnimkou prémií. „Platí to prvé dva mesiace, v dalších je to percentuálne odstupnované – smerom dolu,“ pokracuje Mižúr. „To, že hrácom idú výplaty, aj ked nepodávajú výkony, je naša dobrá vôla, ale vychádzame z toho, že zranenie je riziko povolania.“ K tomu, samozrejme, má basketbalista nárok aj na nemocenské dávky, takže maródovat sa mu

možno aj financne oplatí. „Nikto sa však nezraní naschvál,“ prízvukuje športový riaditel.

Pre istotu tri

Cím viac športovec zarába, tým viac myslí na to, ako sa vyvarovat výpadku príjmov – docasného ci nebodaj trvalého. Podobne uvažuje aj vtedy, ked sa dostane do zahranicia okúsit legionársky chlebík. Hádzanársky reprezentant Martin Valo už druhý rok hráva

za nemecký tím SG Willstätt-Schutterwald. „Platím si klasickú zdravotnú poistku a dve úrazové – na Slovensku i v Nemecku.“

Tú doma má už od 18-tich rokov, ked ešte nebol vrcholový hádzanár. „Neviem, ci by mi zaplatili odškodné, keby som utrpel úraz pri hádzanej.“ Poistku v Nemecku uzavrel ako profesionálny športovec. „Spoluhráci mi poradili agenta a ja som si na základe jeho odporúcania vybral vhodný produkt. Rocne platím 800 eur. V prípade smrti alebo stopercentnej invalidity je poistná suma 300-tisíc eur, na prípadný transport je suma okolo 30-tisíc, kozmetické úpravy asi 12-tisíc, v prípade úmrtia na pohrebné výdavky okolo 6-tisíc eur. Ak by som sa stal plným invalidom, moja dcéra by dostávala rocnú rentu

6 000 eur. Poistka zahrna aj denné odškodné za pobyt v nemocnici – až do 1 000 dní.“

Zamestnávatel, teda klub, strháva Valovi z platu 560 eur. „Nieco ako na Slovensku odvody. V rámci toho je zdravotne poistená celá moja rodina. A z tejto sumy ide ciastka aj do dalšej poistovne. Tá mi v prípade dlhodobejšieho zranenia platí mzdu namiesto klubu. Vlani som pauzoval pre roztrhnuté trieslo tri mesiace. Prvých šest týždnov ma platil klub, potom jeho záväzky prebrala poistovna.“ To znamená, že pokial má hrác s klubom zmluvu a je zároven zranený, financne sa ho to príliš nedotkne. „Príde akurát o prémie.“

Poistka, ktorú Valo uzavrel, nemá šetriaci program, je len úrazová. „Uzavrel som ju na rok, a ak mi klub predlži zmluvu, budem pokracovat aj v poistení. Ak nie, jednoducho ju zruším a uzavriem si novú v krajine, kde budem hrávat. Podobne som postupoval aj vo Francúzsku – z praktických dôvodov sa poistujem tam, kde pôsobím.“

Martin Valo o zmysle poistky, aj ked je pre športovca minimálne pätkrát taká drahá ako pre nešportovca, nepochybuje. „Hádzaná je totiž zaradená medzi také rizikové športy ako futbal, hokej a rugby. Preto sa mi to oplatí. Možno sa mi nikdy nic vážne nestane, ale ak áno, mám záruku, že neostanem prostriedkov.“

Štvrtá skupina

Malý prieskum slovenského trhu ukázal, že uzavriet poistku pre profesionálneho športovca nie je až taký problém. Ibaže u nás je v porovnaní s poistením bežných ludí niekolkonásobne drahšia – a poistit sa výlucne úrazovo väcšinou nie je možné, súcastou zmluvy býva aspon minimálne životné poistenie. A športovec si na Slovensku poistku na náhradu mzdy pravdepodobne neuzavrie vôbec.

„Nemáme problém poistit profesionálnych športovcov, akurát ich zaradujeme do najvyššej, štvrtej rizikovej skupiny,“ vysvetluje Zoja Rizmanová, vedúca oddelenia analýz a metodiky produktov ERGO poistovne. „U nás si môže športovec uzavriet životné poistenie spolu s úrazovým pripoistením. V zdravotnom dotazníku pre poistencov je otázka, ci má klient uzavretú zmluvu o profesionálnej športovej cinnosti. Ak sa klientovi – športovcovi stane úraz aj pri športovej cinnosti, poistku za trvalé následky úrazu uhradíme. Náhradu ušlej mzdy, v našej terminológii tzv. denné odškodné, nepoistujeme. Nie je pre nás rozhodujúci príjem športovca a nerobíme rozdiel, ci ide o športovca s profesionálnou zmluvou z nižšej sútaže, alebo napríklad o hokejistu NHL.

V poistovni ERGO je základná suma v prípade trvalých následkov úrazu a smrti následkom úrazu 200 000 korún. Klient si môže dohodnút až pätnásobok základnej sumy, teda milión korún. V prípade tažších úrazov s väcším telesným poškodením dochádza k progresívnemu plneniu a suma, z ktorej sa vypocítava poistné plnenie, môže byt až 4 milióny korún. V prípade poistenia od jedného percenta poškodenia organizmu s progresívnym plnením zaplatí bežný klient mesacne 390 korún, profesionálny športovec 1 365 Sk. Vzhladom na riziko, a neraz aj príjmy, rozdiel urcite nie dramatický.

Zoja Rizmanová ani sekundu neváha: „Ako športovec by som si poistku urcite uzavrela. A podla toho, ci by som sa chcela zabezpecit natrvalo, alebo len docasne, alebo by som chcela len akúsi financnú výpomoc pocas zranenia, hladala by som produkt a spolocnost, ktorá by mi ho ponúkla. Radit je tažké, poistenie je velmi individuálna záležitost a každý od neho ocakáva nieco iné. Opakujem, u nás je poistenie športovca jednoduché, ale to, co je v prípade dobre zarábajúcich športovcov asi najzaujímavejšie, teda náhradu ušlej mzdy, neponúkame.“

Atlét platí menej

Ceská poistovna – Slovensko poistuje športovcov v rámci bežne dostupných produktov životného a úrazového poistenia. Tieto štandardne kryjú riziko vzniku úrazu pri športovej cinnosti a jednotlivé sadzby zohladnujú úroven rizika. „Športy ako napríklad atletika, aikido, veslovanie alebo orientacný beh, majú riziko vzniku úrazu aj u profesionálov porovnatelné s rizikom u bežných manuálne pracujúcich ludí,“ uvádza príklady Jana Novotná, marketingová manažérka spolocnosti. „Z poistného krytia sú však štandardne vynaté poistné udalosti v tých najrizikovejších športoch ako horolezectvo, parašutizmus ci motorizmus“.

Športovci majú najväcší záujem o úrazové poistenie. Základné úrazové poistenie zahrna poistenie trvalých následkov úrazu a smrti následkom úrazu. Základné poistné sumy sú pre trvalé následky úrazu 200 000 a pre smrt úrazom 100 000 korún. Poistenie je možné dohodnút až na štvornásobok týchto súm. Novotná: „K poisteniu trvalých následkov úrazu si klient môže dojednat aj progresívne plnenie, co v praxi znamená plnenie až do výšky štvornásobku stanoveného poistného plnenia.“ Klient sa teda môže dostat až k sume 3,2 milióna korún. „Zároven si môže poistit cas nevyhnutného liecenia následkom úrazu, a to aj v prípade drobných úrazov, a v rámci samostatného úrazového poistenia aj poistenie hospitalizácie následkom úrazu.“

Profesionálneho športovca s vysokým rizikom úrazu bude samostatné úrazové poistenie na základné poistné sumy s pripoistením progresívneho plnenia pre trvalé následky úrazu stát 328 korún mesacne. Úrazové pripoistenie v rovnakom rozsahu k životnému poisteniu ho vyjde už len 260 Sk mesacne. „V prípade športov s nižším rizikom úrazu zaplatí profesionálny športovec za také isté poistenie len 124 korún mesacne. Za základné úrazové pripoistenie k životnému poisteniu zaplatí mesacne 98 Sk,“ dodáva Jana Novotná.

Je teda naozaj na každom športovcovi, ako sa rozhodne a aké riziká podstúpi. Zranenia sa totiž nevyhýbajú ani tým najlepším.