Zníženie cien potravín je podľa IFP nepravdepodobné

Jedným z najdôležitejších faktorov globálneho rastu cien potravín sú podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) etanolové programy viacerých krajín, čo naznačuje, že tlak na zvyšovanie cien potravín môže byť dlhodobejší

Za prudkým celosvetovým nárastom cien potravín stojí podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR popri raste dopytu v Číne a Indii, slabšej ako očakávanej úrode a poklese svetových zásob potravín predovšetkým etanolový program vo viacerých krajinách, najmä v USA. Práve nahrádzanie benzínu etanolom a nárast dopytu v Ázii pritom podľa inštitútu naznačuje, že tlak na rast cien potravín môže byť dlhodobejší. Zníženie cien samotných potravín je podľa IFP veľmi nepravdepodobné. „Naopak snaha o zvýšenie produkcie biopalív udrží vysoké ceny potravín prinajmenšom v strednodobom horizonte, aj keď v Európskej únii sa už začínajú objavovať názory, poukazujúce aj na negatíva spojené s etanolovým programom. IFP po roku 2008 zostáva v oblasti potravín mierne skeptický a preto zachováva rast ich cien zhruba na úrovni priemerného rastu ostatných spotrebiteľských cien,“ konštatuje v komentári IFP.

Nárast využívania etanolu ako prídavného paliva, na ktorého výrobu sa využívajú viaceré rastliny, výrazne zvýšil dopyt po poľnohospodárskych komoditách vhodných na jeho prípravu. „Cieľom podpory používania etanolu ako alternatívneho paliva bola vo svete snaha o zníženie závislosti od ropy a ropných produktov. V súčasnosti sa však prejavuje aj negatívna stránka tohto procesu,“ konštatuje IFP s tým, že nárast dopytu po poľnohospodárskych plodinách pri nezmenenej rozlohe poľnohospodárskej pôdy sa musel premietnuť do rastu cien. V roku 2007 sa pritom podľa inštitútu na výrobu etanolu v USA použilo 6-násobne viac kukurice ako v roku 2000. „Cenový nárast bolo možné badať najskôr na cenách kukurice, vplyvom rastúceho dopytu a postupne aj na cenách iných poľnohospodárskych plodín, pretože pestovatelia vycítili šancu, ktorú im ponúka etanolový program a vo väčšej miere začali pestovať kukuricu, čo znížilo ponúkané množstvo ostatných plodín,“ dodáva IFP.

Ďalším významným faktorom prispievajúcim k rastu cien potravín na svetových trhoch je podľa inštitútu rastúci dopyt ázijských krajín, predovšetkým Číny a Indie, a to jednak vplyvom rastu počtu obyvateľov ale hlavne rastom ich bohatstva. „Veľký počet ľudí v týchto krajinách sa v dôsledku prudkého ekonomického rozvoja prehupol do tzv. strednej triedy a môžu si dovoliť meniť svoj životný štýl, vrátane stravovacích návykov. Spotreba mäsa v Číne stúpla za posledných 20 rokov v priemere na osobu z 20 kilogramov až na 50 kilogramov ročne,“ dodáva IFP. Rastúca spotreba mäsa má pritom zásadný vplyv aj na rast cien ostatných potravín, keďže pokrytie rastu chovu dobytka si vyžiadalo aj vysoký nárast spotreby obilnín. „Čína doslova vysáva európsky trh s potravinami, ako aj so stavebným materiálom,“ dodáva v komentári IFP.

Tretím dôležitým faktorom pri raste cien potravín v minulom roku bola aj nižšia ako očakávaná svetová úroda. Podľa predbežných odhadov sa totiž celosvetovo urodilo 1,66 mld. ton obilia, čo je síce o 89 mil. ton viac ako v roku 2006, avšak menej ako očakávania. Najväčší prepad úrody oproti očakávaniam sa pritom kvôli extrémnemu suchu zrejme zaznamenal v Austrálii. Aj v dôsledku nižšej úrody, ale aj kvôli rastúcemu dopytu, sa následne znížili aj celosvetové zásoby poľnohospodárskych plodín, čo takisto prispelo k nárastu cien.

Obyvatelia Slovenska si však napriek výraznému rastu cien potravín v roku 2007 môžu dovoliť kúpiť rovnaké množstvo potravín. Umožňujú im to rastúce nominálne mzdy. „Medzi rokmi 2007 a 2008, keď sa ceny potravín razantne zvýšili, sa reálny index cien potravín neposunul negatívne, čo znamená, že priemerný občan si môže kúpiť za svoju mzdu rovnaké množstvo potravín, ako predtým,“ dodáva IFP.