Podľa predsedu vlády Mikuláša Dzurindu je Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 správnym smerom nielen z teoretickej roviny, ale je hlavne postavená na reálnom potenciáli Slovenska. „Začali sme dobiehať najvyspelejšie krajiny, najmä kvôli daňovej reforme. To čo však stačilo dnes, nebude stačiť zajtra,“ uviedol Dzurinda na národnej konferencii Minerva. Podľa neho je potrebné viac presadzovať znalostnú ekonomiku založenú na rozume a schopnostiach. Aj keď sa politické strany dohodnú na stratégii, bude podľa neho ťažké nájsť zhodu vo voľbe nástrojov a ich implementácii. Zhodnú sa však podľa Dzurindu na tom, že budúcnosť Slovenska je v znalostnej ekonomike.

„Ak si Slovensko udrží svoje ekonomické tempo, tak o päť rokov budeme môcť skonštatovať, že sme čas využili dobre, produktívne a životná úroveň občanov SR sa výrazne priblížila úrovni najvyspelejších európskych krajín. Slovensko bude získavať investície a vyrábať výrobky s vyššou pridanou hodnotou,“ skonštatoval Dzurinda. Prioritou je podľa neho vzdelávanie na všetkých úrovniach, v rámci neho najmä celoživotné vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy. Podľa riaditeľa Svetovej banky pre strednú Európu a pobaltské štáty Rogera Grawea je stratégia založená na dobrých základoch, ktoré sú vsadené do ekonomických reforiem a do ekonomickej reality SR. „Vytvorenie stratégie je prirodzeným vývojom Slovenska, ktorý je lídrom v zavádzaní reforiem,“ skonštatoval.

Riziko napĺňania stratégie vidia jej tvorcovia v nástupe novej vlády. Podľa ministra financií Ivana Mikloša tu šanca napĺňania stratégie existuje. Miera pravdepodobnosti napĺňania tejto stratégie nie je podľa neho rovnaká pri akomkoľvek zložení budúcej vlády. Konfliktným miestom bude podľa Mikloša najmä chápanie ekonomických princípov, na ktorých sú založené doterajšie reformy, najmä zo strany Smeru. „To by mohlo byť vážnou prekážkou napĺňania takejto stratégie. Ak by sa neudržali princípy a ak by sa nepokračovalo v uplatňovaní reforiem, zužoval by sa priestor na napĺňanie takejto stratégie,“ zdôraznil Mikloš. Ako pokračoval, ak by sa zrušila daňová reforma, ako navrhuje predseda Smeru Robert Fico, tak by to malo negatívne účinky na ekonomický rast, prílev investícií a rast pracovných miest. „Obmedzilo by to aj rozpočtové zdroje a podporu znalostnej ekonomiky,“ dodal.

Prioritami stratégie sú ľudské zdroje a vzdelávanie, informačná spoločnosť, podnikateľské prostredie a veda, výskum a inovácie. Znalostná ekonomika sa bude podľa Mikloša financovať z troch zdrojov, a to zo štátneho rozpočtu a iných verejných rozpočtov, zdrojov Európskej únie (EÚ) a zo súkromných zdrojov. „Ak sa na tejto stratégii zhodneme, tak by sme sa mali pri schvaľovaní štátneho rozpočtu zjednotiť, aby do prioritných oblastí vyčlenených stratégiou smerovalo najviac prostriedkov na úkor iných oblastí,“ vyzdvihol minister financií. V prípade prostriedkov z EÚ bude ich čerpanie potrebné premietnuť aj do Národného rozvojového plánu a do plánov čerpania štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu tak, aby prostriedky smerovali na priority. Z hľadiska súkromných zdrojov treba podľa Mikloša vytvárať podmienky a predpoklady, nie však formou daňových úľav, aby firmy investovali viac do vzdelávania, inovácii a výskumu. Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 by mala byť schválená v nasledujúcich týždňoch.