Zmena zákona o účtovníctve v rámci takzvaného Sulíkovho kilečka, v rámci ktorého sa majú limity pre audit zvýšiť, bude mať dopad na výkon auditov. Na pondelkovej tlačovej konferencii to skonštatovali zástupcovia Slovenskej komory audítorov. Schválením navrhovaného zvýšenia limitov pre povinnosť overenia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky na dvojnásobok súčasných limitov, teda na 4 mil. eur pre celkovú sumu majetku a 8 mil. eur pre čistý obrat, sa podľa člena komory Petra Mrnku zníži počet kontrolovaných obchodných spoločností na menej ako jedno percento, čo predstavuje pokles o 6 500 spoločností generujúcich obrat spolu 25 až 50 mld. eur.

Okrem absencie istoty správnosti účtovných zvierok pri poskytovaní bankových úverov, nadväzovaní medzinárodnej spolupráce, riadení procesu verejného obstarávania a kontroly čerpania prostriedkov štátnej pomoci a fondov EÚ upozorňuje komora na riziko nárastu účtovných chýb, daňových nedoplatkov a hospodárskej kriminality. Podobne to bolo aj v iných krajinách EÚ, ktoré pri obdobnom opatrení vlády následne korigovali limit obratu tržieb na nižšiu úroveň, napríklad 0,3 mil. eur. Medzi rokmi 2018 a 2019 sa zvýšila chybovosť účtovných výkazov zo 7 % na 17 %. Dopad komora vidí aj na verejné obstarávanie. Predkladané účtovné závierky uchádzačov nebudú podľa Mrnku overené, a teda nič nezaručí, že spĺňajú požadované kritériá.

Zredukovaním rozsahu kontrolovaných subjektov v prepočte na HDP sa Slovensko podľa neho dostane v roku 2022 na úroveň Grécka a Rumunska. Taktiež hrozí podľa komory riziko negatívneho hodnotenia Slovenska v medzinárodných ratingoch a v hodnoteniach OECD. Maximálne limity, ktoré Slovensko plánuje zaviesť, aplikuje len päť krajín západnej Európy, a to Nemecko, Veľká Británia, Írsko, Holandsko a Dánsko. Ide však podľa Mrnku o krajiny s mnohonásobne vyšším HDP. Riešením je podľa neho prevziať primerané limity na základe veľkosti ekonomiky. „Veľa spoločností zmenou zákona vypadne z povinnej kontroly,“ dodal Mrnka. Ako doplnila členka prezídia komory Emília Rybárová, hrozí, že časom počet audítorov klesne.

Minister hospodárstva Richard Sulík kritiku audítorov odmieta. „Ešte zabudli dodať, že padne meteorit, príde veľká povodeň a možno ešte dinosaury,“ uviedol. Podľa jeho slov chápe, že sa audítorským firmám nepáči, že prídu o „biznis“, ale má ísť o štátom organizovaný a garantovaný biznis pre niekoľko málo spoločností, ktorým platia tisícky podnikateľov. „Takto to nemôže fungovať,“ skonštatoval minister s tým, že nesúhlasí s modelom, keď štát prikáže podnikom, aby niečo robili a pár ďalších vďaka tomu „žije“. Hranicu obratu, nad ktorý budú spoločnosti povinné mať audit, chcú pritom podľa Sulíka posunúť na úroveň, ktorú požaduje Európska únia.