Navrhované zlúčenie operačných programov Integrovaná infraštruktúra (OPII) a Výskum a inovácie (OPVaI) na roky 2014 až 2020 je jediný možný spôsob, ako predísť prepadnutiu peňazí v druhom z nich koncom roka 2019. Myslí si to expert na eurofondy Ján Rudolf s tým, že nemalo k tomu vôbec prísť. „Dva mesiace pred koncom roka je to jediné možné riešenie, avšak musí to schváliť následne aj Európska komisia,“ uviedol Rudolf pre agentúru SITA s tým, že je to dôsledok pôsobenia bývalého ministra školstva Petra Plavčana.

Odborník si myslí, že peniaze na vedu a výskum sa nebudú lepšie využívať ani po zlúčení oboch programov. „Zlúčenie rieši len prepad peňazí, resp. záchranu pred stratou. Nerieši podstatu problému, a tým je zlé čerpanie na ministerstve školstva a neschopnosť manažovať eurofondy dlhodobo v OPVaI,“ tvrdí Rudolf. Rezorty školstva a hospodárstva budú sprostredkovateľskými orgánmi rozšíreného OPII, kde zostane riadiacim orgánom ministerstvo dopravy a výstavby. „Ministerstvo dopravy ako riadiaci orgán bude môcť zasahovať do procesov, realokovať peniaze a bude mať zodpovednosť,“ podotkol expert na eurofondy za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Riešenia problémov s využívam eurofondov sú podľa Rudolfa jednoduché. „Strana SaS ich dlhodobo presadzuje, a to je hlavne eliminácia politických nominácií a presadzovanie odborníkov. Hlavne nedopustiť kauzy ako Plavčan a podobne, kde ide vždy len o uspokojovanie záujmov politických strán a ich kšeftov a kamarátov,“ dodal Rudolf s tým, že eurofondy by mali byť v budúcnosti nárokovateľné.

Ministerstvo dopravy a výstavby koncom októbra zaslalo Európskej komisii na schválenie návrh na zlúčenie oboch operačných programov a očakáva, že sa tak stane do konca tohto roka. Zlúčenie programov predtým odobrili ich monitorovacie výbory a ešte skôr vláda. Cieľom zlúčenia je zefektívnenie implementácie a eliminovanie rizika trvalej straty finančných prostriedkov v dôsledku aplikovania pravidla n+3 v OPVaI. „Technicky pôjde o včlenenie OPVaI do OPII, v ktorom vzniknú nové prioritné osi, s jedným riadiacim orgánom ministerstvom dopravy a jedným monitorovacím výborom,“ informoval rezort dopravy agentúru SITA.

Ak by sa uvedené programy nezlúčili, tento rok by SR prišla o ďalších sto miliónov eur. „Nie je to ideálny spôsob riadenia eurofondov na vedu a výskum, no pri neschopnosti nominantov SNS je v súčasnej situácii nevyhnutný, ak chceme predísť prepadnutiu stámiliónov eur,“ uviedla pre agentúru SITA poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová. Pre nominantov SNS v rezorte školstva podľa nej už SR prišla o viac ako sto miliónov eur, najmä pre historicky najväčší škandál s eurofondmi. „Tieto peniaze budú ľuďom veľmi chýbať. Budú chýbať vedcom, univerzitám a je to veľká škoda. SNS takto ohrozuje záujmy krajiny. Chceme v našich podnikoch lepšie platené pracovné miesta pre ľudí, bez inovácií sa k ním nedostaneme,“ upozornila Remišová.

Pre zmysluplné míňanie eurofondov podľa poslankyne treba zaviesť kontrolu efektivity vynaložených peňazí, aby boli každá eurofondová výzva a projekty nad 1 milión eur hodnotené z pohľadu hodnoty za peniaze. „V súvislosti s rýchlejším čerpaním eurofondov by sa zas mal odstrániť v čo najväčšej miere neefektívny postup drobných výdavkov, ktorý zaťažuje obe strany, a vo väčšej miere sa umožnili paušálne výdavky tak, ako to funguje v niektorých krajinách,“ navrhuje Remišová s tým, že by to znížilo chybovosť a urýchlilo proces. Tiež by sa podľa nej mali zaviesť katalógové projekty, najmä pri malých projektoch v regionálnom rozvoji či v školstve. „V oblasti férovosti a transparentnosti už dlhodobo hovorím o tom, aby sa minimalizovali subjektívne kritériá v hodnotení projektov, aby sa celý postup zjednodušil a znížila sa byrokracia najmä pre malých žiadateľov. Vládna koalícia sa však uberá opačným smerom a namiesto malých žiadateľov podporuje mamutie národné projekty, kde sa peniaze síce rýchlo minú, ale úžitok z týchto projektov pre občana je minimálny,“ tvrdí Remišová.

Hlavným dôvodom nízkeho čerpania bolo podľa ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pozastavenie implementácie operačného programu na základe varovného listu Európskej komisie z augusta 2017. Na základe neho boli zrušené dotknuté výzvy, resp. bola pozastavená implementácia už zakontrahovaných projektov. „Opätovnému odblokovaniu implementácie operačného programu po 15 mesiacoch (v októbri 2018) predchádzala komplexná zmena systému podpory výskumných projektov v rámci dopytových výziev, vrátane prepracovania hodnotiacich a výberových kritérií pre projekty a celej riadiacej dokumentácie OPaI, ktorá bola následne predmetom validácie zo strany orgánu auditu,“ uviedol rezort školstva.. Až po tomto procese bolo možné vyhlásiť výzvy, zazmluvňovať projekty a následne čerpať finančné prostriedky. V dôsledku toho došlo k výraznému časovému posunu, a tým aj zníženiu odhadovaného čerpania zdrojov. „Dlhodobo sa taktiež prejavoval nedostatok odborných hodnotiteľov, v dôsledku čoho sa neúmerne predlžovala dĺžka schvaľovacieho procesu žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,“ dodalo ministerstvo.

V OPVaI v rokoch 2017 a 2018 už nenávratne prepadlo 108,42 mil. eur. Pre splnenie pravidla n+3 voči záväzku roku 2016 je v uvedenom programe potrebné do konca roka 2019 vyčerpať a deklarovať výdavky v minimálnej výške 180,7 mil. eur zo zdrojov EÚ. Zároveň do konca roka 2020 treba vyčerpať z európskych peňazí ďalších 236 mil. eur. Program Výskum a inovácie k 30. septembru 2019 vyčerpal z peňazí EÚ 256,17 mil. eur, čo je 12,07 % z alokácie 2,123 mld. eur.