Moderný svet je producentom odpadu. Je ho toľko, že nás čoskoro zahltí, ak sa človek nespamätá a nezačne na odpad nazerať ako na surovinu, ktorú môže ešte raz využiť. Iba život je na jedno použitie, všetko ostatné sa dá zužitkovať viac ráz. Napriek tomu sa mnohé veci ocitnú na skládke, niekedy dokonca aj celá dedina.

Symbióza života obce a podniku, ktorý v ňom sídli, sa dá veľmi názorne ukázať na príklade obce Zohor na západnom Slovensku a firmy A.S.A., ktorá sa zaoberá skládkovaním a spracovaním odpadu a druhotných surovín.

Starostka obce Ľubica Havranová to spolužitie víta z viacerých hľadísk: „Keď som bola začiatkom 90. rokov na návšteve vo Švajčiarsku, bola som prekvapená, že všetci obyvatelia jednej obce mali pred bránou vyhodený odpad, pekne naukladaný podľa obsahu. Dnes je to zvykom aj u nás, v našej obci. Naučili sme občanov triediť odpad, a dnes dokonca pred bránu v stanovený čas uložia aj staré železo, ktoré by inak odniesli do zberu, prípadne, ako to bývalo zvykom, vyhodili kdesi za plot či do potoka,“ poznamenáva k prítomnosti firmy na katastrálnom území obce Ľ. Havranová. Čistá obec, samozrejme, nie je jediným poznávacím znamením prítomnosti firmy. Druhým, a tým podstatnejším je to, že sa darí občanov presvedčiť na separovaný zber. „Napriek tomu máme divoké skládky, lebo Zohor je otvorený zo všetkých strán, a tak nám sem občas ktosi niečo podhodí. Ale už spolupracujme s okolitými obcami a vieme sa dohodnúť na odstraňovaní týchto divokých skládok,“ dodáva Ľ. Havranová.

Jediné, čo ju v súvislosti s firmou A.S.A. trápi, je to, že obec pred rokmi nevložila do spoločného podniku viac pôdy, a nezískala tak väčší podiel. Obec Zohor má totiž iba 15- percentný podiel v spoločnosti A.S.A. Slovensko, s. r. o., a to sa vidí Ľ. Havranovej málo.

Čo s tým kopcom?

V nížinnej oblasti neďaleko Bratislavy v malej obci Zohor postupne rastie kopec z odpadu. Ak by sa aj zohorské deti tešili, že sa konečne budú mať kde sánkovať, tešia sa predčasne. Skládka odpadu je totiž nielen hospodársky, ale aj ekologický projekt. Alebo mala by byť, ak sa podnik drží všetkých legislatívnych pravidiel.

„Pravidelne monitorujeme vplyv skládky na okolie, pripomínam takisto, že naša skládka je moderná, vybudovaná podľa prísnych európskych kritérií na stavbu skládok,“ zdôrazňuje Katarína Kollárová, konateľka spoločnosti A.S.A.

Zvláštnosťou skládky je monitorovací systém fólie. Ide o medzinárodne používaný a patentom chránený slovenský vynález, ktorý umožňuje lokalizovať a neskôr odstrániť na fólii miesta netesností, prípadne trhliny.

Skládku podnik priebežne rekultivuje, takže z jednej strany už rastú kry a malé dreviny, a na druhej ešte pracuje tridsaťtonový kompaktor, ktorý udusí a zhutní odpad, aby zaberal čo najmenej miesta.

„Naše projekty boli pripravované podľa rakúskych ekologických noriem v čase, keď ešte príslušné normy na Slovensku a v okolitých krajinách neexistovali. Preto aj dnes, po rokoch (A.S.A. začala činnosť v SR v roku 1996), nemá podnik problém s kompatibilitou s predpismi EÚ. Kapacita skládky je naplnená len asi z jednej tretiny a predpokladá sa, že má pred sebou ešte štrnásťročnú budúcnosť. Avšak skládkovanie odpadu bude v budúcnosti tým posledným z možných riešení.

Kam s PET fľašou

Nedávna úspešná akcia aktivistov za spätné vykupovanie PET fliaš v obchodoch je pohromou pre obchodníkov, no v podstate víťazstvom pre spracovateľov druhotných surovín. Tí sa napokon starajú o to, aby sme v budúcnosti všetci nežili na jednej veľkej skládke odpadu. Je jedno, akými cestami sa PET fľaše k spracovateľovi dostanú, podstatné je, aby sa k nemu dostali a využili sa ako druhotná surovina. A práve v oblasti spracovania odpadu A.S.A. v posledných rokoch zaznamenala podstatný rozvoj. Spracúva nielen odpady z plastov, ale aj papier. Triedenie druhotných surovín je jednou zo služieb zákazníkovi.

Trendom dnešnej doby je prenechať isté povinnosti tým schopnejším. Takže podniky spracúvajúce odpad vlastne spolupracujú s tvorcami odpadu a žijú vo vzájomnej symbióze. Tá napokon pomáha nielen podnikom, ale aj človeku, ktorý v ich okolí žije. Občania Zohoru pochopili, že odpad lepšie spracuje A.S.A než ich potok alebo pole za plotom. A o tom je začiatok i koniec všetkých environmentálnych snažení.