Za socializmu pracoval v rôznych firmách zameraných na ekonomiku stavebníctva. Dotiahol to na ekonomického námestníka v jednej organizácii rezortu kultúry. Po materiálnej stránke sa nemal najhoršie, duchovne však strádal. „Reálny socializmus ľuďom neposkytoval adekvátne informácie o živote v cudzine. Človek nemal možnosť vziať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Nešlo ani tak o nedostatok kvalitného tovaru, bežne ponúkaného na Západe. Najväčšou biedou socializmu bola nemožnosť podnikať spojená so selekciou a cenzúrou informácií nielen v oblasti vzdelávania, ale aj v kultúre, v umeleckej tvorbe a v ostatných oblastiach života.“

Myšlienkou na emigráciu sa z času na čas zaoberá každý. V minulosti takto rozmýšľala azda polovica žiadateľov o devízový prísľub a vycestovaciu doložku. Aj Peter Petrovský patril do skupiny nespokojných so svojím životom. Nevidiac príležitosti, rozhodol sa opustiť Československo. “ Nemám rád, keď sa ma niekto pýta, či som ušiel alebo nebodaj zdrhol. Aj keď to bol za socializmu jeden z najťažších trestných činov, nič zlého som neurobil. Urobil som len to, k čomu sa ČSSR zaviazala v Helsinskom protokole: k právu občana rozhodnúť sa pre život kdekoľvek na svete.“

Z dovolenky do emigrácie

Po starostlivo pripravenej „dovolenke“ pobudol s desaťročným a sedemročným synom i s manželkou istý čas v záchytnom utečeneckom tábore Treiskirchen neďaleko Viedne. Po čase sa rozhodol, že jeho novým domovom sa stane Austrália. Prednosť dostala preto, lebo o tejto krajine nič nevedel, nikoho tam nemal a bola najďalej od Slovenska, čo predstavovalo nemožnosť návratu. „V Rakúsku sme dostali štatút utečencov so značnými výhodami. Austrália nás však prijala za nových obyvateľov bez utečeneckých výhod. Môj odchod bol definitívny a vlastne na večné časy.“

Najväčšiu starosť mal o deti. Veď ani netušili, kam idú. Ako budú reagovať na cudzie prostredie? Ako sa budú učiť v škole? Starší syn bol v tom čase nádejným tenistom. Bude môcť pokračovať v tréningu? Našťastie, zmenu prostredia prežili ratolesti s ľahkosťou detského veku. Za tri mesiace zvládli základy angličtiny. Učitelia sa im venovali aj cez prestávky.

P. Petrovský hovorí, že Austrália je priateľská, prívetivá krajina s množstvom naturalizovaných cudzincov. Každý štvrtý austrálsky občan sa narodil mimo Austrálie. Aj preto sa v tejto krajine necíti človek ako cudzinec či emigrant. Ak chce, môže sa veľmi rýchlo integrovať do tamojšej spoločnosti, ktorá ho veľmi rada prijme.

V novej vlasti začínal ako umývač riadov. „Bol som síce vzdelaný, ale nevedel som jazyk. Nemal som vlastne čo ponúknuť.“ Umývanie riadov je najjednoduchšou cestou, ako zarobiť peniaze na živobytie. Vtedy to bol štandardný vzorec takmer všetkých emigrantov.

„Angličtina mi nerobila žiadne problémy. Rovnako ako moja žena som totiž nevedel po anglicky vôbec,“ žartuje P. Petrovský. Absolvoval jazykový kurz, ktorý financoval austrálsky emigračný program. Popri sústavnom jazykovom drile pracoval, aby uživil rodinu.

Neskôr postúpil do funkcie maliara bytov. Keď to po čase dotiahol na poisťovacieho poradcu najväčšej poisťovne AMP, vedel, že z najhoršieho je vonku. Ovládal totiž slovenčinu, češtinu, ruštinu, rozumel poľštine, srbochorvátčine a bulharčine, vedel trochu po nemecky a po maďarsky. Vzhľadom na multikulturálne zloženie austrálskeho obyvateľstva sú pre AMP takíto zamestnanci veľmi vítaní.

Kultúrny šok z cudzieho prostredia prekonal pomerne rýchlo, aj keď v Austrálii je v porovnaní s Európou všetko iné. Ľudia sú mimoriadne slušní, tolerantní. V pracovnej náplni ako keby mali vrodenú ochotu pomáhať cudziemu človeku. „Zrejme preto, že nás je v obrovskej krajine tak málo. Z Bratislavy stačí 500-kilometrová jazda autom a človek navštívi sedem krajín s rozličnými jazykmi, náboženstvami a zvyklosťami, národnými menami. V Austrálii taká vzdialenosť nič neznamená, často ju denne absolvuje človek jazdiaci za prácou do iného mesta.“

Keď sa starší syn Peter stal juniorským majstrom Austrálie, otec s ním často cestoval na turnaje do rôznych častí sveta. Po novembri 1989 sa odrazu ocitol na starom známom mieste – na tenisových kurtoch Slovana Bratislava. „Domov som sa vracal len so synom Petrom: on na turnaje, ja na návštevu rodiny a známych. Človek má svoj domov tam, kde má rodinu. Môj domov je v Austrálii i na Slovensku.“ Po novembri 1989 sa mu teda splnil dávny sen: žiť, kde sa mu zapáči. „Dnes mám jednu nohu na Slovensku a druhú v Austrálii alebo opačne. V mojom veku je to slušný gymnastický výkon.“

Podnikateľský zlom

Pri návštevách Slovenska v rokoch 1990 a 1991 si všimol, že tisíce slovenských študentov navštevujú Veľkú Britániu a USA s cieľom naučiť sa po anglicky. Chýbala však medzi nimi Austrália. Ako blesk z jasného neba mu skrsol v hlave nápad. Vzápätí sa rozhodol konať. Už v roku 1992 prišlo na najväčšiu univerzitu v austrálskom Perthe študovať prvých 50 slovenských študentov. „Učitelia a pracovníci univerzity boli zvedaví na exotických Slovákov. Našinci ich príjemne prekvapili vzdelanosťou, fyzickou krásou, inteligenciou a slušnosťou.“

Hlavnou činnosťou P. Petrovského sa stalo organizovanie študijných pobytov. Pomohol vytvoriť špeciálne kancelárie v Prahe a v Bratislave. Mnohé z nich existujú dodnes. Jeho zásluhou sa Austrália stala dôležitou a populárnou študijnou destináciou. Podľa štatistík len zo Slovenska vycestuje na študijný pobyt do Austrálie takmer tisíc študentov ročne.

V apríli 1996 si P. Petrovský založil vlastnú špecializovanú agentúru „A-Travel, štúdium v Austrálii“ s ponukou študijných pobytov v Sydney, Melbourne, Perthe, Brisbane a Cairnse. Dnes je P. Petrovský skúseným odborníkom v problematike cudzojazyčného vzdelávania. V čoraz väčšmi sa globalizujúcej spoločnosti je podľa neho vzdelanie strategickým a intelektuálnym produktom. „Dôležité je nájsť akademické riešenie, ktoré zodpovedá potrebe a zameraniu záujemcu. Štúdium je vlastne neustále nachádzanie seba samého. Ide zrejme o najlepšiu investíciu. Dividendy z nej prichádzajú stále.“

Praktický život mu dáva za pravdu. V súčasnom svete stráca cenu kolektívna sila svalov. Nastupuje dominancia založená na nových spôsoboch získavania a využívania znalostí. Zo všetkých zdrojov potrebných na vytváranie bohatstva nie je žiaden taký všestranný ako vedomosti. Okrem štúdia jazykov preto P. Petrovský zabezpečuje aj stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie v odboroch informačné technológie, manažment, obchod, turizmus atď. „Krajiny kráčajúce cestou informatiky, digitalizácie a elektronizácie budú určite ekonomicky najvýkonnejšie a najúspešnejšie. Pre marxistov bol hardvér vždy dôležitejší ako softvér. Počítačová revolúcia nás učí, že opak je pravda. Ak niečo poháňa ekonomiku, sú to poznatky. Západ pochopil, že prvotná surovina je skutočne mäkká, nehmatateľná, čím svetový socializmus úplne zaskočil.“

Muž nepretržitého leta

P. Petrovský pracuje vtedy, keď má chuť. V letných mesiacoch žije na Slovensku, v pokročilej jeseni odchádza k protinožcom – do slnečnej Austrálie, kde si opäť užíva leto. V Austrálii pracuje ľahším, na Slovensku razantnejším pracovným tempom. U protinožcov zastupuje jazykové školy, zúčastňuje sa ich akademického programu, aby tamojšie univerzitné kurzy bolo možné ponúknuť aj slovenským študentom. Zvyšný čas zapĺňa hraním golfu a tenisu. „Moji chlapci, ktorí sú už typickí Austrálčania, mi hovoria, že neviem relaxovať. Zrejme ani nebudem vedieť. Zakorenil sa u mňa slovenský spôsob života. Napriek tomu tvrdím, že môj najväčší relax je tenis a golf.“ Tenis mu poskytuje fyzickú kondíciu, golf psychické sústredenie. Žije v Perthe, kde stará architektúra vytvára milenecký vzťah s modernizmom. V meste je veľa zelene a množstvo golfových a tenisových klubov. Na Slovensku si rád zahrá tenis na Slovane. Je jeho dlhoročným členom a hráva s dlhoročnými partnermi. „Dnes dávam prednosť mladším. Mám radosť z toho, že im stále stačím.“

Ako rodený Bratislavčan tvrdí, že dnešná Bratislava sa zmenila na nepoznanie. „Je to úplne iné mesto s úplne inými ľuďmi. Žijem v rôznych svetových súradniciach, preto môžem lepšie porovnávať. Bratislava sa stala krásnym mestom. Po dokončení Hviezdoslavovho námestia sa Bratislavčan či Slovák za svoju vlasť nemusí hanbiť.“

Ing. Peter Petrovský

Funkcia: riaditeľ A-Travel, štúdium v Austrálii

Vek: 60 rokov

Vzdelanie: Stavebná fakulta SVŠT