Ďalší upozorňujú, že Američanom znova ide o ich ekonomické záujmy, rozpútaním vojnového šialenstva v Iraku vraj chcú podporiť svoju z recesie sa vymaňujúcu ekonomiku. Pôjde však v prípadnom konflikte ozaj o ropu? Bude z nej Amerika ekonomicky profitovať?

V rámci dažďa informácií spojených s prípravou útoku na režim Sadáma Husajna (ktorý nemožno zosobňovať s Irakom ani jeho ľudom) sa vynímajú aj vyhlásenia o tom, že by malo ísť zo strany amerického prezidenta o vojnu o ropu, respektíve o vojnu, ktorá by mala riešiť americké ekonomické problémy.

Vojna o irackú ropu (?) Akú ropu?

Prvý mýtus, ktorému čelí slovenská i svetová verejnosť je, že prípadný útok na Irak by bol údajne „vojnou o ropu“. V tejto súvislosti je možno dobre opýtať sa, o akú ropu. Podľa štatistiky organizácie krajín vyvážajúcich ropu OPEC dodáva Irak v súčasnosti v rámci programu OSN Ropa za potraviny denne asi 1,8 milióna barelov ropy denne (údaje za september), čo zodpovedá asi dvom tretinám jeho kapacity. Na produkcii 11-členného kartelu OPEC sa tak podieľa asi 7%. Keďže OPEC ťaží čosi cez tretinu svetových dodávok ropy, na celosvetových dodávkach sa iracká ropa podieľa asi 2,5%. Irak na svetový trh dodáva toľko ropy, ako napríklad Omán a Angola spolu, no menej ako napríklad Nórsko či Veľká Británia. Porovnateľnú kapacitu majú aj spolu India, Malajzia a Austrália, prípadne samotná Nigéria, alebo Indonézia spolu s Alžírskom. Zrejme ďalšie terče „vojny o ropu“(?). Za spomenutiahodného svetového dodávateľa sa však nepovažuje na rozdiel od Iraku žiadna z týchto krajín. Aj keď by sa mohol niekto opýtať, koľko by Irak dodával ropy ak by nebolo embarga a programu OSN, podľa štatistiky OPEC je jeho kapacita nižšia ako kapacita Venezuely či Mexika.

Pritom len nevyužitá kapacita najväčšieho dodávateľa OPEC-u Saudskej Arábie prevyšuje celkový objem dodávok Iraku, spolu s nevyužitou kapacitou Kuvajtu prevyšujú celkovú irackú výrobnú kapacitu (2,9 mil. barelov denne). Aj preto sa z hľadiska trhu s ropou venuje irackým dodávkam ropy minimálna pozornosť. Oveľa väčšia sa venuje vyhláseniam Saudskoarabskej vlády, ktorá v septembri dodávala 30% všetkej ropy 11 krajín kartelu. Tá si je dobre vedomá toho, že privysoká cena ropy zrazí oveľa prudšie dopyt po nej, a teda aj celkové príjmy od ropy závislých ekonomík. Druhým najväčším svetovým dodávateľom ropy porovnateľným so Saudskou Arábiou je Rusko, samotné USA denne ťažia trojnásobok toho čo Irak, celkovo od nečlenov OPEC z amerického kontinentu pochádza ekvivalent vyše polovice dodávok kartelu.

Západný svet závisí od Arabských producentov ropy(?) Od koho závisia oni?

Častou opakovanou je aj otázka, či nie je západný svet odkázaný na arabské zdroje ropy. Možno je dobre pripomenúť si (čerpajúc naďalej zo štatistiky OPEC), že denná spotreba ropy v auguste v členských krajinách OECD predstavovala 48 miliónov barelov denne, čo je o necelé 2 milióny barelov viac ako je denná produkcia nečlenských krajín OPEC. V ňom je však združená napríklad aj juhoamerická Venezuela, ktorá denne dodáva na svetové trhy takmer 3 milióny barelov ropy. Toľko aktuálne čísla. Možno samozrejme donekonečna konšpiratívne fabulovať o rozsahu podzemných zásob a možnostiach ich trvania, pravdepodobné však je asi aj to, že čím je cena ropy vyššie, tým bližšie je aj spustenie komerčného využitia alternatívnych zdrojov energie a pohonu (najmä v automobiloch). Tie by mohli nechať nemalú časť najmä ťažšie dostupného (teda nákladnejšieho na dobývanie) čierneho zlata definitívne pod zemou, či minimálne oslabiť výrazne dopyt po ňom a teda aj príjmy od ropného priemyslu závislých krajín. Inými slovami, neprerušené dodávky ropy nie sú len v záujme odberateľov, ale aj samotných producentov.

Američania budú z vojny ekonomicky profitovať (?)

Druhým mýtom, týkajúcim sa vojny proti Saddámovi je, že z nej bude Amerika ekonomicky profitovať. Presný opak je pravdou.

A nie je to len preto, že Amerika je po 11. septembri odrazu zraniteľnejšia potenciálnymi odvetnými útokmi teroristov. Americká ekonomika je postavená na dôvere v budúcnosť. Vo vojnových časoch je táto dôvera viac než naštrbená nie len u domácností, ktoré výrazne redukujú výdavky a šetria, ale aj u firiem, ktoré znižujú investície, v dôsledku slabnúceho dopytu zväčša aj zamestnanosť… Stratu dôvery investorov už americký akciový trh mal možnosť okúsiť… Ako upozornil sám maestro Alan Greenspan, šéf americkej centrálnej banky, prípadný konflikt, ak by trval dlhšie, zrejme vrhne Ameriku späť do ekonomickej recesie.

Samotný konflikt si od Američanov vyžiadal aj priame ekonomické náklady. Podľa analytika výboru amerického kongresu pre rozpočet, ktorého citovala agentúra Ideaglobal, by si vojna v Iraku vyžiadala mesačne 6-9 miliárd USD, plus ďalších 14-16 miliárd USD potrebných na prípravy pred konfliktom a po jeho ukončení. Tri mesiace vojny by podľa týchto odhadov Američanov stáli približne 43 miliárd USD. Na podporách v nezamestnanosti vyplatili jednotlivé štáty USA v druhom štvrťroku spolu 10,3 miliardy dolárov. (Zdroj: Ministerstvo práce USA.) Každé tri mesiace takéhoto konfliktu by si podľa týchto údajov vyžiadali takmer 0,5% amerického hrubého domáceho produktu.

Ameriku ženie do vojny zbrojársky priemysel (?) Aký priemysel?

Podľa posledných dostupných údajov amerického Census Bureau 341 amerických zbrojárskych závodov (NAICS kódy 332992-332994) zamestnáva približne 27 tisíc zamestnancov a vyprodukuje ročne „tovar“ za približne 4 mld. USD v dnešných cenách. Na celkových tržbách amerického priemyslu sa tak podieľa 0,096% (takmer celé jedno promile). 82 závodov na výrobu riadených striel a rakiet a ich komponentov (vrátane mierových kozmických lodí, NAICS kódy 336414-336419) zamestnáva spolu asi 76 tisíc ľudí a ročne produkuje dodávky za 20 mld. USD. Teda ďalšie 0,5% (celého pol percenta) celkovej priemyselnej produkcie.

Bez komentára. (Zdroj: 1997 Manufacturing Economic Census, zverejnený v júni 2001, Americké ministerstvo obchodu)

Uvidíme, povedal slepý hluchému

Prípadná vojna, ktorej môže svet čeliť nebude o 2,5%-tách svetových dodávok ropy (ani o 3,4% celkovej svetovej ťažobnej kapacity, ktorou Irak disponuje – pre tých, čo dbajú na slovíčka). Prípadná vojna nebude o snahe Američanov pomôcť svojej ekonomike. Pádny a nezvratný dôkaz o existencii chemických, biologických či atómových zbraní v rukách samozvaného diktátora podľa odborníkov nemusí už mať kto zastaviť. Počká si svet na taký dôkaz? Ako hovorí slepec z vtipu, uvidíme…

Autor je investičným analytikom, uvedené sú len jeho osobné názory

Použité štatistické zdroje:

Organisation of the Oil Exporting and Producing Countries

US Depatrment of Trade

IdeaGlobal

Federal Reserve