Ak si nepamätáte si na známu anekdotu o americkom vojakovi a červenoarmejcovi, tak si spomeniete pri nasledovných riadkoch. Stretli sa na jar 1945 pri Plzni. Sovietskemu vojakovi došiel benzín. Pýta sa Američana. Nemáš náhodou benzín? Ten mu odpovedá. Mám a nelejem Ti. Sovietsky sa ho pýta. Len tak? Bez žiadanky, prídelu, výdajky, bez pečiatky? Američan mu hovorí. Len tak. Červenoarmejec si vzdychne. Máte to tam ale pekný chaos.

Ekonóm Ludvig von Mises v roku 1944 síce netušil ako sa môže vyzerať stretnutie amerického vojaka s červenoarmejcom, ale vedel ako vyzerá socialistická byrokracia. Aj preto si spomenul na výrok Vladimíra Iľjiča Uľjanova z práce Štát a revolúcia, ktorý sa pokúšal zorganizovať celé národné hospodárstvo ako poštový systém a urobiť z celej spoločnosti jeden úrad a jednu továreň a premeniť všetkých občanov na platených zamestnancov štátu. Práve problému byrokracie v spoločnosti je venovaná jeho rovnomenná publikácia, ktorú koncom minulého roku preložil pražský Liberální institut.

Pojmy byrokrat, byrokrat sú aj dnes jednoznačne nadávkami. Nikto sám seba nenazve byrokratom, alebo nepoužije pre svoje metódy byrokracie a správy prívlastok byrokratické. Tieto slová sú vždy spojené s hanlivým významom. Vždy znamenajú opovržlivú kritiku osôb, inštitúcií, alebo postupov. Nikto nepochybuje, že byrokracia je zlá, ale v dokonalom svete by už nemala existovať.

Urážlivý význam týchto slov sa prejavoval nielen v čase keď Ludwig von Mises písal monografiu o byrokracii, ale má ho sa aj dnes.

Byrokracia a byrokratické metódy sú staré takmer ako ľudstvo a sú skôr spojené so štátmi, ktorých moc je na veľkom území. Byrokraciu poznali už faraóni. Od byrokracie nie je ďaleko k totalitarizmu známeho z obdobia reálneho socializmu. Podstatou jeho fungovania je to, že súdruh je udržovaný v poslušnosti a podriadenosti vyšších straníckych úradov a štátnych inštitúcií. Štát mu určoval obživu, priateľov a prácu. Dokonca mu určuje čo si má myslieť a čomu má veriť. Práve byrokracia prispieva k realizácii totalitných plánov. Ludwig von Mises netušil, že totalitný byrokrat je aj na Slovensku večne živý. Medzi predstavy niektorých súčasných slovenských politikov patria názory, ktorými sa snažia obyvateľom vnútiť aj to čo má robiť človek v osobnom živote, teda kedy, ako a s kým môže spávať a s kým nie. Preto si aj dnes spolu s L. von Misesom môžeme klásť otázky, ktoré vyslovil už pred niekoľkými desiatkami rokov. Mal by sa, alebo nemal by sa človek vzdať slobody, súkromnej iniciatívy a individuálnej zodpovednosti a mal by sa podriadiť gigantickému aparátu útlaku a donútenia, ktorý je predstavovaný štátom? Mali by byť individualizmus a demokracia nahradené autoritatívnym totalitarizmom? Mal by sa z občanov stať len obyčajný predmet? Mal by byť človek pripravený o najcennejšie privilégium, ktoré má a ktoré mu umožňuje voliť prostriedky a ciele pri ceste vlastným životom?

Byrokracia býva naplnená nezmieriteľnou závisťou voči súkromnému podnikaniu a trhovej ekonomike. Zástancovia tohto systéme považujú práve tento rys za chvályhodný. Vôbec sa nehanbia za svoju protipodnikateľskú politiku a sú na ňu pyšní. Usilujú sa o úplnú kontrolu podnikania vládou a vidia v každom podnikateľovi, ktorý sa chce tejto kontrole vyhnúť, verejného nepriateľa.

Úplná štátna kontrola všetkých hospodárskych činností je neuskutočniteľná. Myšlienka centrálneho plánovania prostredníctvom štátu je vnútorne rozporná. Nikdy nebude vedieť, či sú uvažované prostriedky výhodné, ale ich realizácia má za následok plytvanie dostupnými prostriedkami. To musí podľa L. von Misesa viesť k úplnému chaosu.

Byrokrat je nielen zamestnancom štátu, ale na základe demokratickej ústavy je súčasne aj voličom, a teda ako taký je aj súčasťou štátu, teda svojho zamestnávateľa. Nachádza sa v zvláštnej situácii. Je zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Jeho finančný záujem ako zamestnanca prevyšuje jeho finančný záujem v pozícii zamestnávateľa. Prečo? Pretože oveľa viac peňazí z verejných zdrojov poberá ako prispieva daňami do štátneho rozpočtu. Tento dvojitý vzťah má čoraz väčší význam v tom prípade, ak rastie počet zamestnancov, ktorí sú na výplatnej páske štátu.

Jednoduchý občan porovnáva prácu úradov s činnosťou ziskového systému, ktorý mu je známy. Každý určite zistil, že byrokratický systém je nehospodárny, neefektívny, pomalý a zaťažený zbytočnou administratívou. Preto ani nemôže pochopiť ako môžu rozumní ľudia dovoliť existenciu podobného systému dovoliť.

Byrokrat sa podľa nebyrokrata podľa L. von Misesa odlišuje tým, že pracuje v oblasti, v ktorej sa nedá hodnota ľudského úsilia oceniť peniazmi. Obyvatelia vydávajú peniaze na údržbu úradov, na mzdy a výplaty a na nákupy všetkého potrebného vybavenia a materiálu. Získaná služba však nemôže byť ocenená peniazmi. To je možné len v podnikaní. Alternatívou byrokracii je manažment orientovaný na zisk. O ňom sa viac dočítate v monografii, ktorú na Slovensku distribuuje Nadácia F. A. Hayeka.