Pevnosť, ľahkosť, tepelná a elektrická vodivosť, odolnosť voči korózii, tvárnosť a recyklovateľnosť predurčujú hliník ako ideálny materiál najmä v stavebnom, automobilovom a obalovom priemysle. Napríklad v dopravnom sektore, kde končí viac ako štvrtina produkcie hliníka, možno použitím ľahkých hliníkových komponentov znížiť hmotnosť vozidiel v porovnaní s klasickými materiálmi až o polovicu. Podľa odborníkov zníženie hmotnosti automobilu o sto kilogramov zníži spotrebu pohonných látok o šesť litrov na tisíc kilometrov. Táto predstava nedala na seba dlho čakať, pretože priemerná hmotnosť hliníkových komponentov sa za posledných 15 rokov v automobiloch strojnásobila na 140 kg a v ďalšom desaťročí, ako naznačuje prognóza, by to malo byť už 225 kg. Niektorí výrobcovia, ako napríklad Audi, sa na túto hranicu dostali. Pri typoch A2 a A8 ju aj prekročili. Bez zaujímavostí nie je ani prognóza o vlaku zhotovenom z hliníkových komponentov, ktorý by počas svojej životnosti (40 rokov) dosiahol vďaka tomu až 87-percentnú úsporu energií.

To všetko láka konštruktérov využiť hliník v stále širšom meradle. Podobným predstavám odborníkov nahráva aj jeho dostupnosť, keď oxid hlinitý je tretím najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v zemskej kôre. To však ešte neznamená, že hliníka je na trhu vždy dostatok. V tomto roku sa napríklad predpokladá jeho deficit, čo výrobcov oprávňuje k tvrdeniu, že ceny hliníka zatiaľ zostanú na doterajšej úrovni. Už v nasledujúcom roku však možno očakávať ich pokles. Pozorovatelia sa zhodujú v názore, že v súčasnosti je hlavným dôvodom dopytu po tejto komodite boom automobilového priemyslu.

Na dvanástom mieste v Európe

V hlinikárskom odvetví dominuje niekoľko spoločností. Najväčšie z nich, Alcoa, Alcan, BHP Biliton a Hydro, kontrolujú okrem Číny a krajín bývalého socialistického bloku, približne 52 percent svetového trhu. Najviac hliníka, viac ako 6,5 mil. ton, však v minulom rok vyprodukovala Čína, Severná Amerika sa zaradila hneď za ňou (5,110 mil. ton) a treťou v poradí je Západná Európa s produkciou 4,295 mil. ton. Štatistiku možno ďalej doplniť o najvyššiu produkciu, pripadajúcu na jednu hlinikáreň. Je to Bratsky Aluminium v Ruskej federácii s výrobou 945 tisíc ton za rok. Ďalší ruský hlinikársky gigant Krasnojarsk Aluminium zaostal za ním len o 45 tisíc ton. V Európe sa celkove vyprodukuje za rok niečo viac ako 5,4 mil. ton hliníka a tabuľku rekordérov vedie tu Nórsko s produkciou 1,226 mil. ton pred Nemeckom a Ruskom. Slovensko sa v nej nachádza na 12. mieste, zásluhou Slovalca v Žiari nad Hronom. Táto akciová spoločnosť v minulom roku vyrobila vyše 182 215 ton hliníkových výrobkov s medziročným nárastom produkcie o 13,17 percenta.

Osud Horných Opatoviec

Jediná slovenská hlinikáreň má za sebou veľmi pohnutú a zložitú históriu vývoja. Prvý hliník vyrobili u nás 23.augusta 1953, a ako hovoria dobové záznamy, v prvom roku to bolo 2735 ton. Hliník sa vyrábal söderbergovou metódou a v 40 otvorených peciach. Ekológia v tom čase stála na tretej koľaji a jej hrozby sa skôr utajovali ako riešili. Mali najmä podobu značných emisií fluóru a dechtu. Za všetko hovorí príklad, keď na jednu tonu vyrobeného hliníka sa do prostredia emitovalo 20,2 kg fluoridov. Obec Horné Opatovce, vzdialená len niekoľko sto metrov od fabriky, na znečistenie doplatila možno najviac. Na základe uznesenia vlády z roku 1960 ju definitívne zrušili a obyvateľov presťahovali. Ešte dnes sú viditeľné jej pozostatky a rovnako aj neblahé dedičstvo v podobe kalových polí, ktoré sa dvíhajú do výšky hneď vedľa hlavnej cesty.

Pozitívna úloha Európskej banky

Pamätník niekdajšej výroby hliníka v Žiari nad Hronom, bývalý technický riaditeľ Ing. Richard Kafka hovorí, že vtedajšia technológia neumožňovala zásadné riešenie ochrany životného prostredia. Pokrok nastal až modernizáciou výroby, vstupom zahraničného kapitálu a know-how. R. Kafka si myslí, že veľmi pozitívnu úlohu zohrala v tomto procese najmä Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá podmienila finančnú účasť na projekte ekologizáciou žiarskej kotliny. Podmienkou bolo odstránenie starých ekologických záťaží a likvidácia neekologickej výroby. Tento program mal 24 zásadných ekologických bodov a všetky až na dva sú dnes už splnené. „Možno dokonca budeme jedinou hlinikárňou vo svete, ktorá má vyriešený problém kalových polí, zdôraznil P. Kafka. Svoje tvrdenie podložil výpočtom krokov, ktoré sa v Žiari nad Hronom v tomto smere doteraz urobili. Kalové polia sú zabezpečené proti únikom do spodných vôd. Svetlo sveta uzrel ďalší unikátny projekt ich revitalizácie. Odstavila sa výroba oxidu hlinitého, zmenila sa palivová základňa a výroba hliníka vykročila úplne novou cestou. P. Kafka je dnes presvedčený, že ak by sa hlinikáreň nezmodernizovala, žiarska dolina by sa zrejme už nikdy nezrevitalizovala.

Cenové vplyvy a silnejúca koruna

Bolo to 1.júna 1995, presne o 11. hodine a 27. minúte keď Slovalco v Žiari nad Hronom spustilo nové technologické uzly. Nórsky partner Norsk Hydro priniesol do spoločného podniku moderné technológie a know-how, EBOR finančné zdroje a tretí akcionár, ZSNP, zdroje skúsených ľudí a služby vysokej kvality. Nová výroba v roku 1996 mala k dispozícii 172 elektrolýznych pecí, do ktorých prúdilo 230 kA elektrickej energie. Neskoršie túto hodnotu zvýšili na 250 kA a počet pecí sa rozrástol na 226. Rok 2004 bol prvým, keď výroba v Slovalcu prebiehala už vo všetkých elektrolýznych peciach. Na konci uplynulého roka zamestnávala spoločnosť 629 ľudí. Predpokladá sa, že ďalších 3-tísíc viaže na seba v dodávateľských a odberateľských firmách. Tržby z predaja Slovalca dosiahli v minulom roku 10,8 mld. Sk a medziročne vzrástli o desatinu. Obchodno-finančný riaditeľ spoločnosti Rudolf Knapp tvrdí, že to bolo spôsobené zvýšením objemu výroby hliníka a najvyššími cenami hliníka na LME za posledných deväť rokov. Na druhej strane, objem tržieb negatívne ovplyvnila silnejúca koruna. Zisk pred zdanením sa medziročne znížil o 7,45 percenta a dosiahol 1,2 mld. Sk. Za tým treba vidieť predovšetkým výrazný pokles kurzu USD voči slovenskej korune. Po ukončení dvoch významných projektov – zvýšení prúdu v elektrolýznych peciach a rozšírení výroby – Slovalco investovalo najmä do zlepšenia kvality, pracovného prostredia a dokončenia novej administratívnej budovy. Celkové investície dosiahli vlani 215 mil. Sk, ale rok predtým prevýšili sumu 1,2 mld. korún.

Motorom spotreby je Čína

Ziskovosť výrobcov hliníka sa v normálne fungujúcich ekonomikách odvíja v prvom rade z predajnej ceny produktu. Tá sa stanovuje na Londýnskej burze kovov (LME), ktorá vznikla v roku 1877 a hliník predáva od roku 1978. LME je barometrom ceny primárneho Al a celosvetovo sa používa ako základ pri zostavovaní kontraktov medzi dodávateľmi surovín, výrobcami primárneho hliníka, odberateľmi a konečnými spotrebiteľmi. Výšku ceny ovplyvňuje situácia na globálnom trhu, politické, ekonomické, sociálne, technologické a špecifické faktory. Jedným z nich je napríklad vývoj v Číne, ktorá je v súčasnosti motorom spotreby hliníka. Ziskovosť ovplyvňuje aj cena surovín a elektrickej energie. Výrobcovia hliníka považujú elektrickú energiu za surovinu Preto sa v tomto priemysle fixovanie nákladov na elektrickú energiu štandardne praktizuje formou dlhodobých zmlúv. Slovalco ju odoberá zo Slovenských elektrární. Až 70 percent hliníka sa však vo svete vyrobí lacnejšou energiou ako v Žiari nad Hronom. Z tohto pohľadu sú na tom lepšie výrobcovia v Taliansku, Nemecku, Francúzsku a Anglicku. V Slovalcu tvorí elektrická energia približne štvrtinu celkových nákladov, čo je významná zložku jeho ekonomiky. Nie náhodou preto hlinikársky priemysel posúva dopredu výhodnosť výroby hliníka na báze recyklovateľných surovín. Je to dané tým, že na výrobu recyklovaného hliníka je potrebných len päť percent energií ako v prípade produkcie primárneho hliníka.

Najdôležitejšie oblasti rozvoja

Budúcnosť výroby tohto strategického kovu v Žiari nad Hronom nemá otázniky na ktoré by chýbali odpovede. V oblasti riadenia spoločnosť v minulom roku zrealizovala dva významné projekty. Týkajú sa riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia a komplexného programu zvyšovania výkonnosti TPM. Obidva projekty vedú zamestnancov k uvedomeniu si svojho vplyvu na bezpečnosť, poriadok, pracovný výkon a zvyšovanie produktivity. „Pre nás sú najdôležitejšie tri oblasti: kvalita pre zákazníka, životné prostredie a bezpečnosť práce“, hovorí R. Knapp a dodáva, že najdôležitejšou filozofiou je práca s ľuďmi. V tímovej spolupráci sú podľa neho dobrými učiteľmi Nóri.

Slovalco je najdôležitejším podnikom v žiarskom regióne, čo môžu oceniť nielen jeho zamestnanci. Priemerná mzda v predchádzajúcom roku dosiahla v 29 800 Sk a medziročne vzrástla o 8,3 percenta. Žiaľ, v ekonomicky zaostávajúcom banskobystrickom regióne podobných príkladov nie je veľa. Slovalco zatiaľ väčšinu produkcie primárneho hliníka exportuje, už teraz však v blízkosti vzniká silná spracovateľská základňa, ktorá v súlade s rozvojom automobilového priemyslu umožní oveľa väčšiu finalizáciu produkcie .

Produkcia hliníka vo svete

(rok 2004 v miliónoch ton)

Čína 6,589

Severná Amerika 5,110

Západná Európa 4,295

Východná a stredná Európa + Rusko 4,100

Výroba primárneho hliníka v Európe

(rok 2004 v tisícoch ton)

1. Nórsko 1226

2. Nemecko 667

3. Rusko 591

4. Francúzsko 400

5. Španielsko 383

6. Holandsko 340

12. Slovensko 160

Zdroj: Slovalco