Zdravotné poisťovne majú o starosť menej. Ďalšieho pol roka nemusia platiť lekárňam, lekárom, nemocniciam, nikomu. Vláda sa postarala, schválila návrh novely zákona o exekútoroch, ktorý zakazuje exekúcie voči poisťovniam. Dôvodom je „zabránenie kolapsu (…) a ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom, ktorí podľa ústavy majú právo na ochranu zdravia“. V skutočnosti ide však len o malé oddialenie veľkých ťažkostí. Ústava si už zvykla, že ju používajú vždy, keď sa to hodí.

Zdravotné poisťovne žijú v stave morálneho hazardu. V ekonómii sa takto označuje situácia, keď dlžník vie, že zasiahne vyššia moc a zachráni ho. Vláda totiž súhlasila aj s návrhom ministra zdravotníctva Romana Kováča na odpustenie splátok návratných finančných výpomocí pre zdravotné poisťovne v rozsahu takmer 1,174 mld Sk. Neexkvovateľné dlhy poisťovní tvoria okolo 8 mld. korún.

Kým poisťovne si budú zasa nejaký čas žiť v pokoji, lekári a lekárnici sa budú trápiť ďalej. Nik im totiž nezabezpečil závetrie, musia platiť dodávateľom za lieky, za teplo, za telefón… nie je to tiež „ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom, ktorí podľa ústavy majú právo na ochranu zdravia“?

Vložiť napríklad 10 miliárd korún do súčasného zdravotníctva je to isté ako vyhodiť ich. Systém potrebuje radikálne reformy. Zmena zákona o exekútoroch nie je reformou. Možno by náznakom premeny mohlo byť zlučovanie nemocníc, keby sa nedialo nezvyčajnou formou ako v prípade spojenia bratislavskej fakultnej a ružinovskej nemocnice. Menej zadlžená ružinovská totiž spadla do veľkého dlhu fakultnej nemocnice.

O neudržateľnej situácii v zdravotnícte sa vie niekoľko rokov. Problémy sú pomenované. Zatiaľ slúžia len ako prekážky, ktoré možno podliezať. Návrh zákona o nedoknuteľnosti zdravotných poisťovní ide ešte ďalej, prekážky odstraňuje. Zdravie je hodnota, pred ktorou zneistejú nielen chorí.

Bolesťou Slovenska je presvedčenie, že nesystémové postupy skončia v reforme systému. Lekári často hovoria, že ak štát pomohol bankám, mal to urobiť aj vo vzťahu k inštitúciám starostlivosti o zdravie. Logika argumentu je zrejmá. Iba sa zabúda, že ozdravenie bánk sa neudialo jednoduchým preliatim peňazí, ale skutočnou zmenou systému. Keď išlo o peniaze, odvaha sa našla. Možno to nebola iba odvaha, ale aj reálny tlak, ktorý naznačil, že deformácie trpieť nebude.