Najnovšie informácie hovoria o tom, že Nasdaq (National Association of Securities Dealers Automated Quotations – Automatizovaný systém obchodu národného združenia obchodníkov s cennými papiermi) vedie veľmi intenzívne, no zatiaľ neoficiálne rokovania s Easdaq, v ktorom v tejto chvíli vlastní 0,8%-ný podiel. Cieľom má byť jeho úplné prevzatie, prípadne získanie kontrolného balíka akcií, čo by umožnilo presun americkej obchodnej platformy do Európy.

V každom prípade sa zdá, že Nasdaq chce byť veľkým hráčom na trhu s akciami v Európe a terajšie rokovania vôbec nie sú prvou iniciatívou v tomto smere.

Ešte v roku 1999 prišiel Nasdaq s myšlienkou vytvoriť NasdaqEurope, ktorú v určitom momente podporovali aj kruhy mimo rámca biznisu s cennými papiermi. Všetko údajne stroskotalo na zdržanlivosti európskych bankárov, ktorí sa obávali obmedzených možností európskeho trhu a teda aj rizík spojených s prienikom silného amerického subjektu na európske teritórium.

Nasdaq však už deklaroval, že má k dispozícii zhruba 326 miliónov dolárov, ktoré chce využiť na zahraničnú expanziu.

Nevylučuje sa ani vznik NasdaqAsia, no viac sa v tejto chvíli preferuje Európa.

Pre Easdaq ide možno o poslednú šancu, pretože zlyhal v ambíciách dosiahnuť podstatnejší podiel na európskom trhu, o čo sa snaží od svojho vzniku v roku 1996.

Podľa britského denníka Financial Times však Nasdaq v minulosti podnikol kroky aj na fúziu s Londýnskou burzou cenných papierov a Euronextom. Stále vedie dialóg s Deutsche Börse a jej akcionári sa majú k zamýšľanej fúzii vyjadriť už v priebehu tohto mesiaca. Rozhovory s Easdaq však nemajú znížiť apetít americkej strany vo vzťahu k ďalším európskym partnerom.

Toto dianie možno vidieť aj v širších súvislostiach. Vytvorenie integrovaného trhu s cennými papiermi bolo v roku 2000 jednoznačnou prioritou. Jednotlivé burzy na celom kontinente vstúpili do vážnych rokovaní ohľadne budúcich fúzií. Vychádzalo sa z toho, že fragmentovaný trh je značne nákladný a takisto je nevyhnutné zracionalizovať celý systém zúčtovania a usporiadania platieb pri jednotlivých obchodoch.

Určitou deprimujúcou pravdou je , že stanovené ciele, ktoré súvisia s integráciou trhu s cennými papiermi sa v podstate nepodarilo splniť, no takéto jednoznačné konštatovanie môže byť značne zjednodušujúce, ba zavádzajúce.

Každý totiž dnes uznáva, že medzinárodné /medzištátne/ obchodovanie s cennými papiermi je v Európe – z hľadiska nákladov – nevyhnutné priblížiť na americkú úroveň, ktorá dosahuje iba jednu desatinu v porovnaní s európskou.

ESF – Európske fórum pre cenné papiere, špecializovaná skupina, ktorú vytvorili najväčšie európske banky, sformulovala plán, ako dosiahnuť spomínanú, značne minimalizovanú úroveň nákladov.

ESF si stanovilo ambiciózny plán – vytvoriť celoeurópsku „megaburzu“ s cennými papiermi. Európske fórum pre cenné papiere tiež definovalo, že väčšina nákladov európskeho obchodovania vzniká v „back-offices“ – v obslužných oddeleniach bez priameho kontaktu s klientom.

Transfer vlastníctva akcií sa realizuje hladko, no nevyhnutné je vytvoriť centrálne clearingové /zúčtovacie/ centrum, čím by došlo k ročnej úspore zhruba na úrovni 1miliardy EUR/950 miliónov USD/.

Takéto centrum by zároveň vystupovalo v pozícii kupujúceho ku všetkým predávajúcim, respektíve predávajúceho ku všetkým kupujúcim.

Investičné banky by sa tak dostali do „ohniska“ všetkých obchodov, mohli by zapojiť do jednej siete všetky nákupy a predaje, znížiť počet transakcií, ktoré treba usporiadať a vlastne aj redukovať objem kapitálu, ktoré banky potrebujú na realizáciu akciového biznisu.

Takéto centrum – základ budúcej megaburzy cenných papierov – však, žiaľ, dosiaľ nevzniklo. Obraz minulého roka sa zdal byť o čosi optimistickejší.

Parížska burza sfúzovala s rovnakými inštitúciami v Holandsku a Belgicku a vznikol Euronext. Následne došlo k rokovaniam s Londýnskou burzou cenných papierov (LSE), ktorá však dala prednosť Deutsche Börse a ich kombinácia mala dostať názov iX.

Toto všetko malo byť zárodkom budúcej celoeurópskej burzy s cennými papiermi. Pripojiť sa chceli španielska a talianska burza.

Už vtedy americký Nasdaq reagoval takmer okamžite – v aliancii s iX videl šancu na vybudovanie gigantického trhu na obchodovanie s technologickými, silne prorastovými akciami. Menší akcionári LSE však začali revoltu a projekt iX skolaboval v septembri 2000. Napriek tomuto vývoju konali aj európske clearingové banky. Uznali, že prišiel čas na ich konsolidáciu a vzájomné prepojenia. Mnohé z nich však začali presadzovať tézu, že spomínanou konsolidáciou vlastne vytláčajú samých seba z početných obchodov.

Nebolo to však pravidlo. Cedel, jeden z dvoch významných európskych a medzinárodných domov pre zúčtovanie a usporiadanie platieb, sfúzoval s Deutsche Börse Clearing a vytvoril spoločný subjekt s názvom Clearstream.

Pripojiť sa chcel aj Sicovam (zúčtovacie centrum Parížskej burzy), no vytlačil ho jeden z rivalov Cedelu – Euroclear.

Nebolo by teda pravdivé, ak by sme tvrdili, že na ceste k vytvoreniu megaburzy s cennými papiermi v Európe sa nič nedosiahlo.

Práve naopak – podnikli sa veľmi dôležité, hoci postupné kroky.

K tým najnovším patrí zamýšľaná strategická spolupráca medzi Nasdaq a Deutsche Börse a do tohto rámca môžu patriť aj ambície Nasdaq v súvislosti s Easdaq.

Analytici zdôrazňujú, že aj veľmi významná Londýnska burza cenných papierov by sa mohla dostať pod určitý tlak, aby v budúcich celoeurópskych i globálnych fúziách, bola podstatne pružnejšia.