Takmer všetky krajiny, ktoré sú členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), schválili začiatkom júla vyhlásenie poskytujúce rámec pre globálnu daňovú reformu. Tento návrh predbežne podporili aj ministri financií 20 najväčších ekonomík (G20). Vyhlásenie vyrieši niektoré kľúčové otázky, ktoré by mohli pomôcť odstrániť nerovnováhy v globálnej ekonomike. Ide napríklad o zavedenie globálnej minimálnej dane z príjmov právnických osôb. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti KPMG.

Nové pravidlá sa budú týkať aj slovenských spoločností, ktoré majú podnikateľské aktivity v krajinách, v ktorých je momentálne daňové zaťaženie na nižšej úrovni ako 15 %. Takisto sa budú vzťahovať na slovenské spoločnosti, ktoré obchodujú so spoločnosťami z týchto krajín, ktoré budú v budúcnosti musieť platiť vyššiu daň z príjmov a zvýšenú mieru zdanenia premietnu do cien za svoje produkty a služby.

Až 130 zo 139 členov OECD schválilo vyhlásenie, ktoré stanovuje kľúčové podmienky dohody o dvojpilierovom prístupe ku globálnej dani. Finálne potvrdenie komplexnej dohody sa očakáva na stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 v októbri tohto roka. Podľa spoločnosti KPMG je už teraz takmer isté, že návrh podporia. Do októbra ešte chcú vyriešiť posledné otázky potrebné k dohode. Zmeny potom začnú platiť od roku 2023.

„Vďaka tejto dohode by mohlo byť rozdelenie investícií vo svete spravodlivejšie. Krajiny by si tak museli začať konkurovať a lákať investorov inými, dôležitejšími aspektami. Výška daňových sadzieb v jednotlivých štátoch by išla do úzadia,“ uviedla výkonná riaditeľka oddelenia daňových a právnych služieb KPMG na Slovensku Zuzana Blažejová. Krajiny, ktoré dnes lákajú investorov na nízke dane, s návrhom podľa KPMG nesúhlasia. Patria medzi ne Barbados, Estónsko, Maďarsko, Írsko, Keňa, Nigéria, Peru, Svätý Vincent & Grenadíny a Srí Lanka.

Lídri sa dohodli na aspoň 15-percentnej globálnej minimálnej dani. „Uvedené vyhlásenie je v súlade s tým, čo komunikovala G7 a s tlačovou správou amerického ministerstva financií z mája 2021, pričom predtým sa uvažovalo až o 21-percentnej minimálnej sadzbe dane,“ dodáva Blažejová. To, že vyhlásenie lídrov G20 neurčuje sadzbu dane, len minimálnu sadzbu dane, podľa nej naznačuje, že bude potrebné ďalšie rokovanie o jej konečnej výške.