Záver minulého roku sprevádzal pokles úrokových sadzieb korunových vkladov, keď banky reagovali na výrazný pokles výnosov na korunovom peňažnom i dlhopisovom trhu. Na prvý pohľad pokles sadzieb prináša iba znižovanie úročenia peňazí na termínovaných vkladoch. Často však nie je zrejmé, že pokles výnosov je spojený s rastom cien dlhopisov. Dlhopisové investície pritom v čase poklesu výnosov dosahujú naozaj zaujímavé zhodnotenie. Podobný vývoj nastal aj na slovenskom trhu v druhom polroku 2002.

Inverzný vzťah

Korunový dlhopisový trh má za sebou naozaj výnimočný polrok. Výnosy dlhopisov klesli o vyše tri percentá. Ceny niektorých dlhopisov stúpli až o 20 %. Pokúsme sa najprv vysvetliť vzťah medzi cenou a výnosom dlhopisu. Uveďme jednoduchý príklad. Predstavme si, že vlastníme štátny dlhopis s nominálnou hodnotou jeden milión korún so splatnosťou (maturitou) desať rokov a každoročne vyplácaným kupónom 8 %. Súčasná cena dlhopisu je 100 % nominálnej hodnoty. Jednoducho povedané, požičali sme štátu jeden milión korún, on nám každý rok zaplatí 8 % nominálnej hodnoty (80-tisíc) a o desať rokov vráti požičanú sumu (1 mil. Sk). Výnos dlhopisu je teda 8 %. Predpokladajme však, že výnos dlhopisu na trhu klesne na 7 %. Ako sa zmení cena? Keďže presne ten istý záväzok štátu (štát bude bez zmeny platiť 8 % ročne a na konci vráti celú sumu) po núka nižší výnos, potom musí byť drahší (cena je vyššia). Alebo naopak, ak za to isté zaplatíme viac, máme nižší výnos. Presné určenie zmeny ceny dlhopisu je matematicky zložitejšie, preto sa teraz uspokojme s tvrdením, že čím má dlhopis dlhšiu lehotu splatnosti, tým reaguje na zmenu výnosu citlivejšie. Ak sa vrátime k príkladu, potom cena dlhopisu pri poklese výnosu z 8 na 7 % stúpne približne o sedem percent. Ak by mal ten istý dlhopis splatnosť dva roky, nie desať, jeho cena pri rovnakej zmene výnosu klesne iba o 1,8 % (Pozor! Ak by výnosy stúpli o jedno percento, ceny dlhopisov klesnú o sedem, resp. o dve percentá).

Klesajúca krivka

Ako sme už v úvode spomenuli, v druhom polroku 2002 prudko klesli výnosy dlhopisov všetkých splatností (teda ceny rástli). Keďže cenu dlhopisov vytvára dopyt a ponuka, za rastom cien môžeme zjednodušene vidieť vyšší dopyt investorov a nízku ponuku dlhopisov. Zvýšený záujem o korunové aktíva jednoznačne vyplynul z optimistických očakávaní investorov. Rýchle zostavenie novej, proreformnej vlády, zlepšujúce sa vyhliadky SR z hľadiska budúceho ekonomického vývoja, ako aj očakávania vstupu do Európskej únie vytvárajú priestor na priblíženie korunovej a eurovej výnosovej krivky. Pre korunové dlhopisy to znamenalo očakávaný pokles výnosov. V prvej fáze sa investori sústredili na dlhšie dlhopisy (maturita 5 až 10 rokov), ktoré majú najväčší potenciál nárastu ceny. Zvýšený záujem spôsobil postupný pokles výnosov, teda rast cien.

Šokujúca však bola dynamika tohto rastu. Ceny desaťročných korunových dlhopisov od júna

stúpli o vyše 20 %. Príčinu musíme hľadať predovšetkým v ich nízkej ponuke. Použitie časti privatizačných príjmov na splácanie domáceho štátneho dlhu spôsobilo v druhom polroku absenciu nových emisií štátnych dlhopisov. Sekundárny trh nedokázal uspokojiť zvýšený záujem investorov, čo viedlo k rýchlemu rastu cien. Vzniknutú situáciu asi najlepšie opisuje výnosová krivka dlhopisového trhu. Graf znázorňuje úroveň výnosov pre jednotlivé maturity (lehota do splatnosti) dlhopisov. Vidíme prudký pokles výnosov pri dlhších splatnostiach v období od 5. júna do 30. októbra . Výnosy kratších dlhopisov výraznejšie poklesli až po radikálnom znížení dvojtýždňovej sadzby centrálnou bankou (15. novembru – z 8 % na 6,5 %). Reakciu trhu opäť znázorňuje výnosová krivka.

Podielové fondy

Pokles výnosov na korunovom dlhopisovom trhu teda v poslednom polroku priniesol výrazný rast cien. Ako však môže bežný občan investovať do dlhopisov? Samozrejme, prvá možnosť je priama investícia. Tá si však vyžaduje určité odborné znalosti a často aj väčší objem investovaných peňazí. Veľmi jednoduchý spôsob ponúkajú otvorené podielové fondy. Tie zhromažďujú finančné prostriedky podielnikov a investujú ich vo vopred určenej stratégii. Napríklad korunové dlhopisové fondy investujú do korunových dlhopisov. Podielové fondy spravujú licencované správcovské spoločnosti, ktoré podliehajú kontrole Úradu pre finančný trh. Vstupom do otvoreného podielového fondu získava investor výhody výrazne diverzifikovaného portfólia, pričom má kedykoľvek právo požiadať o spätný predaj. Správcovská spoločnosť mu potom v krátkom čase (maximálne dva týždne, štandardne dva až tri dni) vyplatí jeho investíciu. V tabuľke uvádzame výkonnosti korunových dlhopisových fondov ponúkaných na slovenskom dlhopisovom trhu. Veľmi dôležité však je, aby sme historickú výkonnosť fondov nespájali s výkonnosťou v budúcnosti. Tá závisí predovšetkým od vývoja trhu, na ktorom daný fond investuje.

Autor je pracovníkom Tatra Asset Managementu