Daňová reforma v navrhovanej podobe spolu s pripravovanou úpravou spotrebných daní, úpravou regulovaných cien energií ako aj pripravovaného zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zamestnávateľom môžu mať vážny dopad na efektívnosť podnikateľských subjektov z titulu tvorby produkcie a jej spotreby. Zhodli sa na tom v pondelok predstavitelia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), ktorí sa ešte v ten istý deň obrátia na najvyšších predstaviteľov politických strán, aby neprijali návrh vlády o zvýšení spotrebných daní. Podľa predsedu komory Petra Mihóka by mali politici predložené zákony posudzovať pragmaticky a vziať do úvahy fakt, že sa zmenou daní zmení štruktúra finálnej spotreby obyvateľstva a výnos z daní do štátneho rozpočtu nemusí dosiahnuť úroveň plánovanú ministerstvo financií. „Až do prijatia zákona je priestor na rokovanie,“ uviedol Mihók.

Výška spotrebných daní by podľa SOPK a AZZZ mala zostať do konca roka nezmenená. Predstavitelia SOPK a AZZZ nesúhlasia ani so zavedením jednotnej dane z pridanej hodnoty (DPH). Vláda by podľa nich mala ponechať minimálne dve pásma DPH. Do nižšej sadzby by pritom mala zaradiť najmä lieky a zdravotné pomôcky, detské ošatenie, školské potreby, knihy, služby kultúry, základné potraviny a výkony a materiály v stavebníctve, dopravu a cestovný ruch. Zjednotením DPH sa vláda podľa nich zrieka dôležitého nástroja pre formovanie hospodárskej politiky po začlenení SR do Európskej únie. Jednotná sadzby DPH pritom zvýhodňuje exportérov a znevýhodňuje subjekty zamerané na uspokojovanie domáceho dopytu.

Pozitívne pritom SOPK a AZZZ hodnotí zníženie a zjednotenie dane z príjmov podnikateľov, čo môže pomôcť najmä tvorbe zdrojov pre rozvoj hospodárskych subjektov a investovanie. Podpora investovania v podobe odpočtov z daňového základu však v návrhu zákona o dani z príjmov však podľa nich absentuje a aj zákon o investičných stimuloch je neúplný. Upozorňujú pritom tiež na úpravu dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti, ktorá zužuje a ochudobňuje tzv. strednú vrstvu spoločnosti a tým aj možnosti rozvoja prosperity spoločnosti a podnikateľskej sféry.

Daňová reforma v navrhovanej podobe preferuje podľa SOPK a AZZZ fiškálny prístup orientovaný len na naplnenie príjmov štátneho rozpočtu a udržanie jeho deficitu. Vláda by sa pritom mala snažiť vykryť vzniknutý deficit tohtoročného štátneho rozpočtu vyšším výberom daní alebo znižovaním výdavkov rozpočtu pri zoštíhľovaní štátnej a verejnej správy. Nedostatkom je podľa SOPK a AZZZ aj to, že dopady reformy daňového systému sú prepočítané len na východiská štátneho rozpočtu pre rok 2004. Chýbajú overené prepočty z dopadov spojených s dôchodkovou reformou, reformou sociálneho systému, zdravotníctva a ako aj s pripravovaným zrušením Národného úradu práce.

V súvislosti s prezentáciou Slovenska v Bruseli sa predstavitelia SOPK a AZZZ zhodli na pondelkovom rokovaní na tom, že záujmy podnikateľských subjektov, vyšších územných celkov a regiónov voči orgánom Európskej komisii v Bruseli nie sú dostatočne prezentované. „Štát by mal preto zriadiť spoločný Slovenský dom v Bruseli v prospech regiónov a podnikateľskej sféry,“ uviedol Mihók. SOPK a AZZZ pritom nie je spokojná ani s dialógom a súčinnosťou vlády a štátnych orgánov s inštitúciami podnikateľskej sféry v otázkach reforiem a formovania spoločnosti. Priestor na diskusiu nebol podľa Mihóka ani na Hospodárskej rady vlády, ktorá od augusta 2002 nezasadala.