Trh s bytmi v Nemecku je poznačený veľkými regionálnymi rozdielmi. V nových spolkových krajinách na území bývalej NDR je obrovské množstvo neobývaných bytov v panelovej výstavbe, a nie je záujem ich revitalizovať, ale treba s tým nejako pohnúť – hovorí sa dokonca o ich čiastočnom zbúraní. V Mníchove a v niektorých ďalších oblastiach západného Nemecka, kde sú mzdy veľmi dobré, do výstavby a rekonštrukcie bytového fondu tečie neprimerane veľa podporných peňazí (ide o oblasť s najvyššími cenami nehnuteľností).

„S týmito regionálnymi špecifikami v bytovej politike Nemecko nemôže úspešne žiť. Budúcnosť vidím v hľadaní špecifických podporných programov,“ naznačuje trendy bytovej politiky Roland Vogelmann z Bausparkasse Schwäbisch Hall AG, ktorý má na starosti politickú stránku stavebného sporenia a vedie kanceláriu tejto stavebnej sporiteľne v Berlíne.

Pripomeňme si, že história stavebného sporenia sa v Nemecku začala písať ešte v roku 1885. Až do roku 1931 vzniklo okolo 400 stavebných sporiteľní. Možno si domyslieť, ako to na trhu vyzeralo. Preto bol vydaný zákon o dozore nad stavebnými sporiteľňami a na trhu zostali len moderné finančné inštitúcie, aké v podstate existujú v krajine dodnes. Do konca druhej svetovej vojny sa ukončil proces koncentrácie. Prežilo približne 30 až 40 stavebných sporiteľní.

Za každých desať jedno euro navyše

Od polovice 50. rokov patria stavebné sporiteľne k najsilnejším pilierom financovania bytovej výstavby v Nemecku. Štátnu podporu tu poznajú od roku 1952. V rozpočte štátu je na bytovú politiku vyčlenených 1,2 milióna eur.

„Je to malý, ale účinný objem. Slúži ako motivácia najmä pre mladých ľudí, aby sporili,“ približuje nemecký model R. Vogelmann. V podstate na každých 10 našetrených eur môže sporiteľ získať podporu jedno euro.

Samotná Bausparkasse Schwäbisch Hall má v konkurencii 28 stavebných sporiteľní najväčší podiel na domácom trhu (26 %). Vlani uzavrela 862-tisíc zmlúv na vyše 20,7 mld. EUR a od začiatku roka podpísala s klientmi takmer 600-tisíc zmlúv na vyše 17 mld. EUR. V Európe je skupina Schwäbisch Hall najväčším poskytovateľom stavebného sporenia (8,5 milióna klientov a 10 miliónov zmlúv s celkovou cieľovou sumou takmer 180 mld. EUR).

Istota po celý život aj v starobe

„Od roku 1948 sme financovali vyše tri milióny bytov vo vlastníctve a vyše 2,5 milióna prestavieb. Spolu so zhruba 1 600 miestnymi družstevnými bankami a vyše 3-tisíc expertnými pracovníkmi sa staráme o vyše šesť miliónov klientov,“ sumarizuje R. Vogelmann, pričom dodáva, že nerobia len tradičné obchody zamerané na stavebné sporenie. „Ponúkame portfólio bankových a finančných produktov, predovšetkým na financovanie bytovej výstavby, vytváranie majetku a zaopatrenie v starobe. V súčasnosti sa v našej krajine totiž považuje vlastný dom či byt za veľmi dôležitý aj vzhľadom na penzijnú starostlivosť. Takmer tri štvrtiny Nemcov považujú podľa posledných prieskumov vlastnú nehnuteľnosť za veľmi dôležitú alebo dôležitú.“

Vlastné call centrum a televízia

Spomenutá sporiteľňa spolupracuje s družstevným Združením finančných inštitúcií nemeckých Volks a Raiffeisenbanken. Práve cez družstevné banky majú prístup k vyše 30 miliónom klientov. Servis pre početnú klientelu považujú za mimoriadne dôležitý. V administratívnom komplexe sporiteľne v Schwäbisch Hall preto zriadili call centrum, ktoré disponuje najmodernejšími komunikačnými prostriedkami. Denne tu prijmú okolo 10-tisíc hovorov. Žiaden volajúci nečaká dlho. Na otázky odpovedá 140 kvalifikovaných poradcov.

Samozrejmosťou je intranet a na naše podmienky atraktívne televízne štúdio, spojené s 300 stanicami v spolkových krajinách. Vlastné vysielanie cez satelit považujú za efektívnu komunikačnú cestu, ktorou prúdia informácie medzi hlavnou správou v Schwäbisch Hall, externými spolupracovníkmi a miestnymi partnerskými bankami.

Nová vízia

Do zjednotenia Nemecka sa v oboch častiach venovala pozornosť predovšetkým výstavbe bytov. „Bola to otázka zásobovania bytmi. Dnes prišiel štát s novou víziou. Prejsť od kvantity na kvalitu. Táto vízia bola v roku 1999 premietnutá aj do zákona o bytovej výstavbe. V súčasnosti má ochrana a revitalizácia terajšieho bytového fondu prednosť pred bytovou výstavbou. Veľký dôraz sa kladie aj na ekologické aspekty. Priemysel a infraštruktúra (napríklad aj poštové úrady) sú vytláčané na perifériu miest, a ak sa už niekde rozhodnú pre novú výstavbu, architekti sa ju snažia zakomponovať do existujúcej. „Zahusťovaním výstavby sledujeme zníženie záberu pôdy na stavebné účely,“ vysvetľuje R. Vogelmann. Túto víziu by chceli v Nemecku definitívne začať realizovať najneskôr od roku 2009.

Bratislava / Stuttgart

Stavebná sporiteľňa Schwäbisch Hall vznikla v roku 1931 v Kolíne, potom sa presťahovala do Berlína, kde sa začala úzka kooperácia s družstevnými bankami. V roku 1944 sa presťahovala sa do historického mestečka Schwäbisch Hall. Manželka vtedajšieho predsedu predstavenstva chcela v nepokojných vojnových časoch bývať na mieste, kde by sa cítila bezpečne – doma u rodičov.

Expanzia do zahraničia

Novela zákona o stavebných sporiteľniach z roku 1991 rozšírila obchodnú základňu nemeckých stavebných sporiteľní. Odvtedy môžu smerovať svoje aktivity aj do zahraničia.

„Prvú filiálku sme otvorili pred 11 rokmi v Luxembursku. Nasledovala orientácie na krajiny strednej Európe,“ hovorí Christiane Deckerová, ktorá sa venuje otázkam zahraničného obchodu Bausparkasse Schwäbisch Hall. „Na Slovensku vznikla Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., pred desiatimi rokmi. So 76-percentným podielom patrí k lídrom na vašom trhu. Slovensko bolo naším prvým dobrodružstvom v tomto regióne, a tak sa nám to zapáčilo, že sme v tom pokračovali,“ žartujú predstavitelia nemeckej spoločnosti.

Dnes majú dcéry v Českej republike, Maďarsku, a zaútočili aj na čínsky trh, kde je značný dopyt po finančných zdrojoch na rozvoj bývania. Na jedného obyvateľa tam pripadá momentálne len 13 m2, podľa krátkodobých plánov by sa mal priemer zvýšiť na 20 m2 a v dlhodobom výhľade sa hovorí o 30 m2. So stavebným sporením tam chcú začať pokusne v jednom kantone, v ktorom žije zhruba 10 miliónov obyvateľov. Momentálne čakajú na súhlas tamojšej národnej banky.

„Sme aktívni aj v Litve, Rusku, Bulharsku a Rumunsku,“ dopĺňa Ch. Deckerová. V týchto krajinách sa momentálne pracuje na znení zákona o stavebnom sporení. V Rumunsku tento zákon schválili už obe komory parlamentu. Čaká sa len na podpis prezidenta. Vlani uzatvorili účastinné spoločnosti v zahraničí po prvýkrát viac zmlúv o stavebnom sporení ako v domovskej krajine.