Prioritami novej vlády, ktorá sa vytvorí po februárových parlamentných voľbách, musia byť kvalitná reforma vzdelávania a zníženie historicky najvyšších nákladov na prácu, ktoré dnes zo Slovenska vyháňajú kapitál a bránia firmám rozvíjať sa. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov (APZ) SR Silvia Šeptáková. „Očakávame kroky, ktoré povedú ku skvalitneniu obsahu učiva, zmene siete a financovania škôl a k súladu potrieb trhu práce s ponukou učebných odborov,“ povedala. Slovensko podľa nej potrebuje odvážnu a hĺbkovú reformu stredoškolského aj vysokoškolského vzdelávania. V priemyselnej krajine, ktorou Slovensko je, treba podľa APZ výrazne posilniť podporu technického vzdelávania. S ňou súvisí aj stav výskumu a inovácií, ktoré sú kľúčové pre úspešnú a konkurencieschopnú budúcnosť.
„V dialógu s novou vládou chceme hovoriť o nevyhnutných zmenách vo vypočítavaní príplatkov za prácu, spôsobe výpočtu minimálnej mzdy či možnosti vyplácania rekreačných poukazov zo sociálneho fondu zamestnávateľa,“ povedala Šeptáková. APZ chce presadzovať aj zvýšenie čistého príjmu zamestnanca, ako aj vyplácanie trinásteho a štrnásteho platu oslobodeného od odvodov a daní na strane zamestnancov aj zamestnávateľov minimálne do výšky priemerného mesačného platu zamestnanca.
Za prioritu považuje reformu vzdelávania aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Vzdelávací systém žiadajú prepojiť s potrebami trhu práce. „Mala by sa uskutočniť reforma financovania systému vzdelávania na základe dosiahnutej kvality výsledkov škôl z hľadiska uplatniteľnosti ich absolventov v praxi s cieľom zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce,“ povedal pre agentúru SITA tajomník RÚZ Martin Hošták. Štát by mal tiež zaviesť plánovanie počtu a štruktúry absolventov študijných a učebných odborov na základe potrieb trhu práce. RÚZ tiež žiada výrazne zredukovať počet stredných a vysokých škôl, ako aj počet študijných a učebných odborov, študijných programov pri zohľadnení reálnych potrieb slovenskej ekonomiky.
Očakávania od novej vlády má RÚZ aj v oblasti pracovného práva. „Je potrebné pripraviť a prijať jednoduchý, moderný a zrozumiteľný Zákonník práce, umožňujúci na mieru šité dojednanie vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom,“ tvrdí Hošták. Mali by sa tiež odstrániť bariéry v zamestnávaní a podporovať tvorba nových pracovných miest. Zamestnávatelia od novej vlády tiež žiadajú, aby pružne reagovala na aktuálne trendy v zamestnávaní, teda posilnila napríklad význam práce z domu. „Pracovné právo by sa malo viac prispôsobiť životnému štýlu mladých ľudí a nevytvárať prekážky flexibilným formám zamestnávania,“ povedal tajomník RÚZ. Zamestnávatelia združení v RÚZ tiež žiadajú zaviesť systematický legislatívny proces a znížiť byrokraciu, eliminovať korupciu vo všetkých sférach ekonomiky a zamedziť plytvaniu vo verejných financiách.
„Pre stabilitu podnikateľského prostredia považujeme za nevyhnutné, aby tu fungoval predvídateľný legislatívny proces,“ uviedol pre agentúru SITA zástupca generálneho sekretára Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Daniel Širhal. Podľa neho by sa mala zásadne znížiť frekvencia zmien zákonov a dodržiavať princípy transparentného legislatívneho procesu najmä na úrovni Národnej rady SR. „Považujeme za veľmi dôležité, aby nová vláda prijala také opatrenia, ktoré výrazným spôsobom zlepšia vymožiteľnosť práva, znížia priestor na korupciu a prispejú k zlepšeniu postavenia súdnictva tak, aby bolo rýchle, funkčné, efektívne a dôveryhodné,“ tvrdí.
AZZZ dlhodobo volá po razantnejšom odstraňovaní nadmernej byrokratickej záťaže, väčšej odbornosti vo verejnej správe, ako aj reálnej nezávislosti regulačných inštitúcií. „Z nášho pohľadu je potrebné reflektovať aj na nové trendy práce v 21. storočí a prispôsobiť im aj Zákonník práce, napr. efektívnejšie a férové ukončenie pracovnoprávnych vzťahov, predvídateľnú minimálnu mzdu vychádzajúcu z reálnych ukazovateľov a v neposlednej rade aj vyvážené nastavenie kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov,“ povedal Širhal. Ďalšou dôležitou úlohou vlády bude podľa neho prijať také opatrenia, ktoré povedú k zabezpečeniu kvalifikovanej pracovnej sily, s čím bezprostredne súvisí zosúladenie obsahu a formy vzdelávania s potrebami trhu práce, a to na úrovni regionálneho aj vysokého školstva.