Väčšina štátov zaznamenáva pokles podielu pracovníkov v priemysle a poľnohospodárstve a rast zamestnanosti v službách. V roku 1998 dosiahla priemerná miera nezamestnanosti v krajinách strednej Európy podľa prieskumov Labour Force Surveys (LFS) 12,7 %. Uvádza sa to v Prehľade zamestnanosti a trhu práce v krajinách strednej Európy, ktorý zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Publikácia je prvá zo série pravidelných polročných prehľadov pripravovaných v spolupráci so štatistickými úradmi príslušných štátov. V roku 1998 dosiahla miera nezamestnanosti v krajinách strednej Európy podľa prieskumov Labour Force Surveys (LFS) v priemere 12,7 % s výnimkou Albánska, kde nie sú dostupné najnovšie údaje, a Macedónska s 36-percentnou nezamestnanosťou v roku 1997. Najnižšiu mieru malo Rumunsko (6,3 %) a Česko (6,5 %), nasledované Maďarskom (7,8 %), Slovinskom (7,9 %) a Estónskom (9,6 %). LFS považuje Eurostat za vernejšie meradlo ako oficiálne registrovanú nezamestnanosť. Podiel žien na celkovej zamestnanosti sa pohyboval v priemere na 47 %. Najvýraznejšie extrémy zaznamenalo Česko s 56-percentným a Maďarsko s 39-percentným podielom žien. Miera nezamestnanosti vo vekovej skupine do 25 rokov je v priemere vyššia a pohybuje sa na úrovniach nad 25 %.
Podiel populácie v produktívnom veku (15 – 64 rokov) rastie vo všetkých skúmaných krajinách s výnimkou Litvy, kde stagnuje. Vo väčšine štátov tvorí táto veková kategória okolo dvoch tretín populácie. Všetky štáty zaznamenávajú rast podielu seniorov nad 65 rokov. Najvyšší podiel má Bulharsko, ďalej Česko, Maďarsko a Estónsko. Podiel 14-ročných a mladších klesá.
Podľa dostupných dát sa zamestnanosť vlani zvýšila v 4 štátoch regiónu, najvýraznejšie v Macedónsku. Rast zamestnanosti pretrváva od roku 1995 v Poľsku, hoci bol vlani výrazne nižší ako rast HDP. Jediným pobaltským štátom s rastom zamestnanosti bola Litva, Maďarsko zaznamenalo rast prvýkrát od začiatku transformácie. Ostatné štáty registrujú stagnáciu alebo pokles zamestnanosti. V Česku nezamestnanosť klesá druhý rok v rade, na Slovensku vzrástla napriek výraznému rastu produkcie a v Rumunsku mierny pokles počtu zamestnaných sprevádzal v posledných 2 rokoch výrazný pokles produkcie. Bulharsko utrpelo najvyšší pokles zamestnanosti spomedzi stredoeurópskych transformujúcich sa krajín. Lotyšsko, ktoré dosiahlo predvlani prvý pokles nezamestnanosti od roku 1991, zaznamenalo nevýrazný pokles.
Od začiatku transformácie prešli štáty strednej Európy výrazným poklesom podielu priemyslu na zamestnanosti. Väčšinou klesal aj podiel poľnohospodárstva, zatiaľ čo zamestnanosť v službách rástla. Určitou výnimkou je stabilný rast poľnohospodárstva v Rumunsku v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí v ostatných sektoroch, vysoký podiel si udržalo poľnohospodárstvo aj v Poľsku. Po „drastickom“ poklese sa úroveň zamestnanosti v poľnohospodárstve v Estónsku, Maďarsku, Česku, Slovinsku a na Slovensku blíži úrovni EÚ.
Pokles priemyslu odráža vysokú prezamestnanosť pred transformáciou. V rokoch 1990 až 1997 poklesol počet pracovníkov v tomto sektore o vyše 6 miliónov, čiže takmer o tretinu. Najvyšší úbytok postihol Bulharsko, Litvu a Rumunsko. V Česku, Slovinsku a na Slovensku sa udržiava podiel zamestnanosti v priemysle na celkovej na úrovni takmer 40 %. Zamestnanosť v službách v regióne zaznamenáva dynamický nárast okrem Maďarska a Rumunska. Najvýraznejší bol jej rast v Česku, Bulharsku, Litve, Poľsku a na Slovensku. Najvyšší podiel zamestnanosti v službách dosiahlo Maďarsko, kde rozvoj sektoru služieb začal už koncom 80-tych rokov.
Podiel súkromného sektoru na zamestnanosti vyskočil od roku 1990 z úrovne pod 10 % až takmer na 70 % v roku 1998 v Poľsku, Litve a Lotyšsku, mierne nad 60 % v Česku a na Slovensku a vyše 50 % v Bulharsku, Rumunsku a Slovinsku, uvádza sa v správe Eurostatu.