Medzi lesníkmi a ministrom pôdohospodárstva sa koncom februára zaiskrilo. Až tak, že Slovenská lesnícka komora o situácii informovala prezidenta SR, predsedu NR SR a premiéra, aby v budúcnosti zabránila podobným „škodlivým vyhláseniam“. Podnetom sa stalo vystúpenie ministra, v ktorom vyjadril názor, že v štátnom podniku Lesy SR sa nehospodári, ale šafári. Minister Zsolt Simon pri hodnotení situácie v podniku uviedol, že „systém hospodárenia štátneho podniku Lesy SR bol netransparentný, zatažený klientelizmom a nebyt štátnych dotácií, dávno by skrachoval“. Minister dalej obvinil Lesy SR z vedomého skreslovania hospodárskych výsledkov, netransparentného obstarávania tovarov a služieb a z uzatvárania financne nevýhodných zmlúv na obchod s drevom. „Lesy SR vedome ovplyvnovali hospodársky výsledok, a to tvorbou opravných položiek a odpismi nevyužívaného hmotného investicného majetku v hodnote viac ako jedna miliarda korún,“ skonštatoval Simon. Za kritické považuje minister aj neúmerné vyplácanie odmien vo výške takmer 50 miliónov korún, co je viac ako desatnásobok vykázaného zisku. Lesy SR podla neho tento zisk vykázali iba na základe rozpúštania rezerv z minulých období a prostredníctvom neopakovatelných výnosov v podobe predaja majetku. „Skutocná strata podniku je však 180 miliónov korún, a nie deklarovaný zisk 5,1 mil. Sk,“ tvrdí Simon.

Oznámenie na prokuratúru

Pri netransparentnom obstarávaní tovarov a služieb minister vidí najväcší problém v tom, že Lesy SR nemuseli uplatnovat zákon o verejnom obstarávaní. „Existujú tu podozrenia z klientelizmu, co sa však len tažko dokazuje,“ dodal. Podla jeho slov aj mnohé zo zahranicných zmlúv boli koncipované tak, aby boli nevýhodné pre štát. V súcasnosti ministerstvo zistuje, ci o uvedených skutocnostiach kompetentní vedeli, alebo nie. Odbor kontroly ministerstva pôdohospodárstva podal na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici oznámenie o podozrení z trestnej cinnosti na neznámeho páchatela.

Vývoz dreva zo štátneho podniku za január minulého roku predstavoval 130-tisíc kubických metrov, v januári 2003 to bolo už len 18-tisíc kubíkov. Z toho podla Z. Simona vyplýva, že sa prednostne naplnajú kapacity domácich spracovatelov, co sa pozitívne prejaví aj na zahranicnom obchode. Komunikácia medzi domácimi spracovatelmi a štátnym podnikom sa podla ministra v poslednom case výrazne zlepšila, co potvrdzujú i vyjadrenia Zväzu spracovatelov dreva. Minister menoval aj nového riaditela, Karola Vinša, ktorý je podla neho skúseným krízovým manažérom, je nestranný a nemá prepojenie ani na lesníkov, ani na drevárov.

„Dúfam, že nové vedenie podniku odstráni všetky nedostatky a urobí z neho ekonomicky fungujúcu organizáciu,“ uzavrel. Transformácia štátneho podniku na akciovú spolocnost by sa mala podla ministra skoncit do zaciatku budúceho roku.

Komora oponuje

V stanovisku Slovenskej lesníckej komory, podpísanom jej predsedom Jánom Malkom, sa vystúpenie ministra Z. Simona oznacuje za nekvalifikované, neodôvodnené a nepodložené relevantnými dôkazmi. Komora vyjadrila názor, že minister sa stal vedome alebo nevedome nástrojom v rukách záujmových skupín spracovatelov dreva, ktorí sa už v minulosti pokúšali rozprúdit diskreditacnú kampan voci producentom dreva, najmä obhospodarovatelom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Podla predstavenstva komory sa tieto záujmové skupiny snažia získat jednostranný prospech v nákupoch suroviny, tlacia na ceny a dodržiavanie platobných podmienok a ich úsilie prerastá až do monopolnej kontroly celého domáceho trhu s drevom, s výhladom na kontrolu celej surovinovej základne, a avizujú snahu o privatizáciu lesného pôdneho fondu. SLK preto žiada ministra, aby prehodnotil svoje tvrdenie a verejne sa za nekvalifikované stanoviská ospravedlnil.

Názor vedenia a odborárov

Stanovisko k ministrovmu vystúpeniu v mene Združenia závodných výborov odborového zväzu Drevo-lesy-voda pri podniku Lesy SR vyjadril aj jeho predseda František Suchanovský. Odborári podla neho odmietajú, že by boli zlodejmi, darebákmi a neodborníkmi, ako odznelo z úst ministra a žiadajú ho, aby si poopravil názor a lesníckej obci sa verejne ospravedlnil. Odborárske stanovisko tvrdí, že sa nic také, z coho ich šéf rezortu vo verejnom vystúpení obvinil, nedeje.

Domnienky, polopravdy a obvinenia vyhlásené ministrom oznacili odborári za úcelové a „z jeho strany za góly do vlastnej bránky“. Zdôraznili, že podnik sa riadi zákonmi, organizacným poriadkom, kolektívnou zmluvou, mzdovými smernicami na odmenovanie zamestnancov a dalšími predpismi.

Vedenie podniku argumentuje, že štátny podnik v súcasnom organizacnom usporiadaní pracuje od 29. 10. 1999. Má komplexný systém financného a ekonomického riadenia. Pri dreve, ako hlavnej komodite, ktorá tvorí približne 80 percent výnosov štátneho podniku, bola v jednotlivých rokoch správne vycíslená jeho hodnota, ktorá zodpovedá primeraným odbytovým cenám. Tieto a dalšie skutocnosti nedovolujú, aby penažné toky alebo výkony mohli smerovat mimo systému a oficiálnych výkazov o hospodárení podniku. Všetky úctovné prípady boli úplne a správne zúctované v súlade so všeobecne platnými úctovnými postupmi, co potvrdilo aj stanovisko audítora. To znamená, že hospodársky výsledok za príslušný rok je správny a nespochybnitelný. Vychádzajúc zo záverov auditu, ako aj z osobnej disciplíny zamestnancov, vedenie Lesov SR vyhlasuje, že k úmyselnému skresleniu hospodárskeho výsledku nedošlo a nedochádza. Podozrenie z jeho úmyselného skreslovania neuvádzajú ani závery z vykonanej financnej kontroly.

Problémom zostáva tvorba opravných položiek na pohladávky po lehote splatnosti, ktoré sú spred roka 1998. Pri riešení sa postupuje koordinovane so zakladatelom, teda ministerstvom pôdohospodárstva. Od-meny v podniku boli podla jeho vedenia vyplatené v súlade so mzdovými predpismi a týkajú sa všetkých zamestnancov. Ich priemerný evidencný stav vlani bol 11 667 pri priemernom zárobku 12 324 korún.

V súlade s príslušným výnosom ministerstva pôdohospodárstva používali Lesy SR dotácie na neodovzdané lesy a na práce celospolocenského významu, ako je napríklad zahrádzanie bystrín, dlhodobý rozvoj lesného fondu, ozdravné opatrenia, výstavba a úpravy lesných komunikácií, zachovanie genofondu lesných drevín, podpora a ochrana lesných porastov.

Domáci spracovatelia

K zákonu o verejnom obstarávaní sa v stanovisku hovorí, že 9. júla 2001 dostali Lesy SR list od Úradu pre verejné obstarávanie. Konštatuje sa v nom – podnik nie je obstarávatelom podla ustanovenia § 3 tohto zákona a nevztahuje sa nan povinnost pri uzatváraní zmlúv podla tohto zákona. Po prijatí zákona o verejnom obstarávaní okrem toho Lesy SR požiadali Úrad pre verejné obstarávanie o metodické usmernenie, ci nenaplnajú znaky tohto zákona a nepodliehajú pod jeho režim. Ten im zaslal stanovisko, že podnik nenaplna znaky, charakterizujúce obstarávatela, no je pochybnost, ci podla § 3 ods.1 písm. c) tohto zákona ako verejnoprospešný podnik nie je obstarávatelom. Na základe toho požiadali Lesy SR 8. 11. 2001 ministerstvo o stanovisko k listu Úradu pre verejné obstarávanie.

V stanovisku ministerstva sa hovorí o právnom názore zakladatela, podla ktorého „…organizácia nie je povinná obstarávat výrobky, služby, výkony a stavebné práce podla zákona c.263/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, pokial nejde o obstarávanie hradené zo zdrojov štátneho rozpoctu“. Z toho vyplýva, že pokial Lesy SR nie sú obstarávatelom podla vyššie citovaného zákona, nemohlo dôjst ani k jeho porušeniu. Napriek tomu podnik má vypracované vnútorné smernice, podla ktorých v súlade s obchodným zákonníkom vykonáva výber na základe oslovenia viacerých zákazníkov.

Voci dalšej ministrovej kritike sa Lesy SR bránia konštatovaním, že situácia na domácom trhu s drevom je velmi nepriaznivá vzhladom na nízku schopnost domácich spracovatelov odoberat drevnú hmotu predovšetkým v sortimente ihlicnatá vláknina, listnaté priemyselné výrezy, najmä v drevine buk. Výrazne sa prehlbila platobná nedisciplinovanost niektorých domácich odberatelov. Pre znížený objem obchodovania so surovinou od zaciatku roka hrozí druhotný vznik škôd, spôsobený znehodnocovaním uskladnovaného dreva.

Nepriaznivo na dodávatelsko-odberatelské vztahy vplýva od zaciatku tohto roka aj systém zavedený ministerstvom pri uzatváraní kúpnych zmlúv.

Úcelová kampan?

Bývalý generálny riaditel Lesov SR a súcasný prezident Združenia zamestnávatelov Lesného hospodárstva SR Blažej Možucha napísal prezidentovi SR, predsedovi parlamentu a predsedovi vlády list, v ktorom oznacil ministra Simona za nástroj v rukách záujmových skupín v úcelovej kampani voci Lesom SR. Obvinuje drevársku loby, že v snahe podliezt latku slušného podnikania a kompenzovat tak svoje technologické a kapitálové zaostávanie, sa sústredila na ovládnutie štátneho podniku ako svojho strategického dodávatela. „Z neschopnosti plnit obchodné dohody urobila svoju prednost, pricom, zdá sa, takmer úspešne,“ uvádza v liste. Podla neho kontrolná skupina ministra prejavila prekvapujúcu neznalost problematiky a len jeho upozornenie, že podá trestné oznámenie za poškodzovanie dobrého mena podniku ju donútila túto skutocnost uznat a svoje zistenia výrazne korigovat.

„Zdá sa však, že nedonútila ministra Simona, ktorý vo svojom vystúpení predložil verejnosti císla a závery, ktoré v žiadnom kontrolnom protokole vycítat nemohol,“ píše B. Možucha. V záujme dobrého mena pracovníkov štátneho podniku nan podal žalobu, aby verejne nevyslovoval obvinenia, ktoré nebude vediet dôkazovo podložit.

Podobne ako prezident Zväzu spracovatelov dreva Peter Lispuch, ktorý už podobnej žalobe celí za absurdný výrok, že v Lesoch SR sa rocne rozkradne drevo za 800 mil. Sk. „Už len ako groteskný príznak doby hodnotím skutocnost, že clenom prvej a vedúcim druhej kontrolnej skupiny ministerstva bol p. Kalinec, zamestnanec firiem štátneho tajomníka Goliana, ktoré od Lesov SR odobrali a nezaplatili drevo v celkovej hodnote 11,2 mil. Sk. Na našu námietku zaujatosti, ktorú sme v tejto súvislosti podali, ministerstvo neodpovedalo.“

Ci sa situácia a vztah medzi lesníkmi a ministrom upokoja, alebo ešte viac vyhrotia, ukážu už budúce mesiace, ked Lesy SR povedie nový riaditel. Ten by mal rozbúrenú atmosféru upokojit a orientovat všetkých pracovníkov organizácie na jej nastávajúcu transformáciu na akciovú spolocnost.