Cez leto mnohí vyrážajú na cesty za domácou alebo zahraničnou kultúrou a históriou. Aktívna dovolenka poskytuje človeku nielen oddych, niekedy až vyčerpávajú-ci, ale aj krásu stáročí.

Slovensko má naozaj čo ponúknuť. Nemá síce more, ale zato sa môže pochváliť hustotou hradov a zámkov. „Máme ich približne 120 – od hradných ruín až po zaniknuté hrady, ktoré sa ohlasujú polorozpadnutými múrikmi. Z toho 109 je vyhlásených za národné kultúrne pamiatky a 103 je zachovaných alebo ruinóznych,“ vymenúva Peter Škulavík, vedúci oddelenia evidencie Pamiatkového úradu SR v Bratislave.

Ale aj pri krásnych kultúrnych pamiatkach musí človek stále myslieť na všadeprítomné peniaze. Ak sa totiž lepšie prizrie, zistí, že nejeden slovenský hrad či zámok potrebuje opravu.

V posledných mesiacoch sa o tom presvedčili aj návštevníci Trenčína. Čierny Peter si vybral práve Trenčiansky hrad, keď sa začiatkom marca zrútil približne 25-metrový hradný múr s hmotnosťou 1 400 ton. Čo vyplávalo na povrch len teraz, odborníci vedeli už pred dvadsiatimi rokmi. A hoci Trenčiansky hrad patrí medzi tie šťastné, ktoré o peniaze na opravy núdzu nemali, keďže sa vynaložili nemalé finančné prostriedky na opravu Barborinho a Zápoľského paláca, na múr im už asi peniaze neostali. A vyzerá to, že Trenčín má tak trochu smolu. V júni spadla časť mestského opevnenia, čo síce nesúvisí s haváriou na hrade, ale určite poznačí príjmy z turistiky.

„V súčasnosti sa dokončujú na hrade zábrany, ktorých cieľom je chrániť ľudí a majetok pri ďalšej prípadnej deštrukcii múru,“ konštatuje riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Podľa odborníkov treba peniaze na opevnenie hradu v takom rozsahu, aby jeho zosunutie neohrozovalo obyvateľov mesta a návštevníkov. Sa-mozrejme, bude treba aj na zakonzervovanie zvyškov opevnenia a na ohradenie hradného areálu. Odhady sa šplhajú do výšky 43 miliónov korún. Koncom mája vyčlenila vláda zo svojho rozpočtu „až“ 6,5 milióna korún.

Keďže najväčšia návštevnosť hradných pamiatok je v máji a júni, keď chodia školy na poznávacie výlety, stratil hrad jeden a pol milióna korún, čo predstavuje presnú polovicu jeho zárobku na vstupnom. Turistami inokedy zaľudnené mesto sa pomaličky zviecha. Hrad verejnosti slávnostne sprístupnili začiatkom júla.

Bude azda dobre

Problémy má však až 80 percent slovenských hradov a zámkov. Už dávnejšie sa objavili statické problémy na Oravskom hrade. „Hrozí, že jeho časť sa bude musieť pre verejnosť uzatvoriť,“ predpokladá P. Škulavík. Pred niekoľkými rokmi sanovali poruchy hradného brala a jednotlivých objektov. „Ale taký rozsiahly a z historickej a architektonickej stránky cenný súbor objektov si vyžaduje neustálu starostlivosť. V súčasnosti sa venujeme druhej hradnej terase, malému priestoru pri Hlavnom nádvorí,“ hovorí riaditeľka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava Mária Jagnešáková. Odhaduje, že na generálnu opravu hradu budú potrebovať približne 220 miliónov korún. „Vzhľadom na to, že je to pomerne vysoká suma, opravíme ho na etapy,“ hovorí ďalej M. Jagnešáková. Opravu začínajú reštaurovaním kaplnky sv. Michala, ktorú by chceli ukončiť v najbližších rokoch. Ako získajú finančné prostriedky? „Časť máme vyčlenenú z rozpočtu Žilinského kraja. Vynasnažíme sa získať nejaké prostriedky z vlastných príjmov, ako aj z externých zdrojov,“ nádejá sa M. Jagnešáková.

Najväčším problémom hradov je, že sú to veľmi staré a rozsiahle objekty. Podliehajú niekedy až polstoročným nepriaznivým vplyvom počasia. A mnohé z nich padli za obeť požiarom a rôznym iným prírodným katastrofám. Tie spôsobili zrútenia striech. Človek by si ani vo sne nepredstavil, čo všetko môže zapríčiniť pád hradného múru. Neraz sa pod dielo skazy podpisuje aj úplne nevinná a pritom nádherná nádvorná zeleň. „Koreňové systémy totiž podstatne narušujú múry. Ďalšou obrovskou nevýhodou je, že sú často postavené na nedostupných miestach. Takže ťažké stroje a zariadenia majú problémy dostať sa k nim,“ konštatuje P. Škulavík.

Statický posudok, ktorý by pravdepodobne potrebovali všetky slovenské hrady, je nesmierne drahý. Môže sa vyšplhať až na stotisíce korún. A to hovoríme iba o projektoch. Ďalšie náklady by vznikli sanáciou. „Ak by sme si chceli zabezpečiť prehľad o stave všetkých hradných ruín, stálo by to nemalé peniaze. Zo štátneho rozpočtu na to nemáme pridelené dostatočné prostriedky. Takže si dávame vypracúvať posudky iba v nevyhnutných prípadoch,“ hovorí P. Škulavík.

Smola sa však lepí na slovenské hrady aj naďalej. „Pred rokom neodolala sile búrky časť Spišského hradu. Kamene do záhrad padajú aj z hradu Beckov. Ohrozený je tým nielen hrad, ale aj ľudské životy,“ tvrdí P. Škulavík. Zrútiť sa v blízkej budúcnosti môže aj Pla-vecký hrad, ktorý je v havarijnom stave. Najväčšie starosti majú prevádzkovatelia hradov po zime, keď sa múry aj podložie následkom tepla rozmrazujú.

Čie to je?

Už to nie je ani paradox, ak pri kultúrnych pamiatkach hovoríme viac-menej iba o problémoch. A jedným z najväčších je vlastníctvo. Tam, kde niet vlastníka, niet ani osoby povinnej hrad udržiavať. V minulosti to bol štát, ktorý dával prostriedky na obnovu a opravu hradov. Aj vtedy si však vyhradil právo selektovať, ktoré áno a ktoré nie. „Pred rokom 1989 bolo ťažisko na oprave hradných ruín, ktoré boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Bola to výberová kategória. Pozornosť sa sústreďovala najmä na Strečno, Devín, Spišský hrad a Beckov. Preinvestovalo sa tu množstvo peňazí.

Po revolúcii prišla reštitúcia. Niektoré hrady sa dostali opäť k pôvodným vlastníkom, dokonca v havarijnom stave. Väčšina z nich nemala peniaze na ich údržbu, a tak začali chátrať. Aj preto sú v súčasnosti mnohí vlastníci ochotní predať svoj majetok doslova za korunu. Ak je vlastník jasný, nie je to žiaden problém. Pomôcť by mu mal aktualizovaný zoznam hradov, kaštieľov, ľudových a meštianskych domov, ktorý funguje už jedenásť rokov. Hlavnou úlohou katalógu pamiatok na predaj, ktorý vedie Pamiatkový úrad SR, je nájsť im dostatočne solventného vlastníka, ktorý zaručí ich obnovu a údržbu. Osobitnou kapitolou sú však hrady, ktoré nie sú zaznačené v katastri, takže častou otázkou je, kto ich vlastní.

„Sú to nesmierne komplikované vzťahy,“ prezrádza P. Škulavík. V mnohých prípadoch sú v poriadku iba vlastnícke vzťahy k pozemkom. Takéto problémy majú zrúcaniny hradov Pajštún, Tematín, Gýmeš, Lietava, Slanec, Turniansky hrad, Revište a hrad Plaveč. Takže hoci má vlastník národnej kultúrnej pamiatky povinnosť (zákon č. 49/2002 Z. z.) starať sa o ňu, niekedy je to naozaj nemožné. „A keďže mnohokrát nepoznáme majiteľa, nemôžeme ho ani sankcionovať,“ tvrdí P. Škulavík.

Hrad za korunu

Na predaj je v súčasnosti hrad Pajštún. Existuje tu však taký maličký problém. Nedá sa kúpiť. Prečo? Hrad stojí na pôde, ktorá k nemu nepatrí. Vlastníkom pôdy sú Západo-slovenské lesy Slovenskej republiky. Pajštún sa však nachádza v prírodnej rezervácii a podľa zákona sa pôda v takejto oblasti nedá predať. A kupovať niečo na cudzom pozemku nie je najrozumnejšie.

O niečo lepšie sú na tom hrady v rukách nových majiteľov (napríklad hrad v Liptovskom Hrádku). Nádej však má aj Vígľašský hrad, ktorý je momentálne vo vlastníctve obce Vígľaš. Tá je dokonca ochotná predať ho za jednu korunu. „V minulosti sa stávalo, že si rôzni podnikavci kúpili hrad za symbolickú cenu a potom ho založili v banke, ktorá im dala veľké peniaze, no hrad čakal na pomoc márne,“ neodpustí si P. Škulavík. Záujemcovia teda musia preukázať alebo sa pri kúpe aspoň zmluvne zaviazať, že do hradu investujú určitú sumu. Samozrejme, tu je kameň úrazu, pretože väčšina záujemcov takými vysokými sumami nedisponuje.

Oravský hrad

Bralový útes Skrušinského pohoria, na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. Prvé historické údaje pochádzajú z roku 1267, keď na mieste dreveného hrádku postavili murovaný hrad. Vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. Veľké stavebné úpravy sa robili na konci 15. a začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu. Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili Thurzovci rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou Thurzovho paláca. Výsledkom bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex dnešnú podobu.

Trenčiansky hrad

Vyrástol na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. storočia. Zohrával významnú úlohu pri zakladaní uhorského štátu. Koncom 12. a začiatkom 13. storočia sa dostal do rúk mocných feudálnych rodín, ktoré začali s jeho prestavbou a rozširovaním. Takmer všetci významnejší majitelia na ňom zanechali vizitku svojho vkusu. V roku 1275 ho kráľ daroval palatínovi Petrovi Čákovi. Vo vlastníctve Čákovcov sa stal Trenčín so svojím hradom jedným z najvýznamnejších miest v celej uhorskej krajine. Matúš Čák Trenčiansky dal prebudovať vežu a pristavať k nej Matúšov palác, ku ktorému neskôr pribudol Ľudovítov palác. V kráľovskom vlastníctve zostal aj za Žigmunda, ktorý ho daroval svojej manželke Barbore. Ďalšiu prestavbu uskutočnil Ľudovít Veľký. Vybudoval široký parkan, palác a Barborin palác, opevnil predhradie a hradbu spevnil dvoma vežami. Neskôr sa stal Trenčín s hradom majetkom Jána Jiskru z Brandýsa, kde zhromažďoval husitské vojská. Trenčín bol aj obľúbeným sídlom kráľa Mateja. Po ňom sa pánom hradu stal rod Zápoľských. Štefan dal upraviť staršie objekty, zaklenúť ich novými klenbami, vystaval druhé predhradie. Jeho manželka dala pri starom hrade postaviť nový, tentoraz už renesanč-

ný palác. K podstatnej prestavbe došlo však až po poškodení hradu obliehaním a požiarom v roku 1526. Neskôr, v roku 1582, prešiel hrad do vlastníctva Štefana Illésházyho, liptovského župana. Ešte za Tökölyho povstania sa tu úspešne bránila cisárska posádka, ale vzniknuté škody už nik neopravoval. Po požiari 11. júna 1790 sa hrad stal takmer ruinou. Opravili ešte predhradie, ale horný hrad ostal opustený. Štefan predal Trenčín barónovi Jurajovi Sinaovi, viedenskému bankárovi a obchodníkovi, za doživotnú rentu 50-tisíc zlatých, ktorý dal len zastrešiť Matúšovu a Hodinovú vežu. Investície do rozpadávajúceho sa hradu pokladal aj jeho syn Šimon za zbytočné. Iphigénia, Šimonova dcéra, v roku 1905 darovala hrad mestu. V roku 1953 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1955 až po súčasnosť sa hrad rekonštruuje.