Niektoré slovenské zákony vyjadrujú najmä záujmy a potreby skupín, ktoré si vznik zákona dokážu vynútiť. Tak vyznieva zákon o štátnej službe, ktorý je predovšetkým o podmienkach pre úradníkov, nie o službe občanovi. Zákonník práce sa snaží vyvolať dojem, že je na ochranu zamestnancov pre neľútostnými kapitalistami. Jedným zo skutočných účinkov nového zákonníka práce však je posilnenie vplyvu odborov. Ak zákonník práce začne platiť v nezmenenej podobe budú odbory chrániť zamestnancov nielen proti ich vôli, ale aj proti nim samým.

Podľa jedného z paragrafov zákonníka totiž zaniká zamestnanecká rada dňom založenia odborovej organizácie. Ak vznikla zamestnanecká rada z vôle zamestnancov na ochranu ich práv, je založenie odborovej organizácie ako dôvod zániku zamestnaneckej rady neprípustný. Súčasné znenie môže totiž spôsobiť zánik zamestnaneckej rady, ktorá môže zastupovať všetkých zamestnancov podniku, aj vtedy ak vznikne odborová organizácia na podnet troch zamestnancov.

Pozoruhodný je aj inštitút zamestnaneckej rady. Vznikne všade tam, kde je zamestnaných najmenej 20 ľudí. Zákon vôbec nepredpokladá, že zamestnanci by mali mať možnosť voľby a nemuseli radu zakladať ak ju nechcú alebo nepotrebujú. Podnikateľská aliancia Slovenska navrhuje, aby zamestnanecká rada vznikla ak s tým prejaví súhlas nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov. Aliancia navrhuje ďalej doplniť aj tak, že nezriadenie zamestnaneckej rady je zamestnávateľ povinný preukázať zápisnicou o hlasovaní zamestnancov. V zápisnici sa uvedie počet hlasov zamestnancov hlasujúcich za a proti zriadeniu zamestnaneckej rady, a to bez uvedenia menného zoznamu.

Zamestnanecká rada je náhradný inštitút, ktorý vzniká v podnikoch, ktorý nemá odbory. Pritom ak v podniku vzniknú odbory, zamestnanecká rada im musí prepustiť miesto. Podľa názoru podnikateľov, je zbytočné zakotvovať zriadenie zamestnaneckej rady takpovediac „nasilu“, keď o to zamestnanci nemajú skutočný záujem. Ak by sa totiž zákon v tomto bode nenovelizoval, mohlo by sa stať, že zamestnanecká rada bude vykonávať činnosť len pro forma a len „na papieri“, čo zrejme nebolo úmyslom.

Zákonník práce je dobrá vec, ak je dobrý. Norme., ktorá má byť účinná od 1. apríla však možno vytýkať nielen kozmetické chyby. Náklady, ktoré zamestnávateľom vzniknú dodržiavaním nového pracovného práva, odhaduje len za priemysel na 2 miliardy korún. Možno by sa tieto peniaze mohli dostať aj do výplatných vrecák zamestnancov. Nedostanú sa a je naivné myslieť si, že tieto náklady zaplatí niekto iný ako občan-spotrebiteľ, teda do istej miery aj zamestnanci.

Odborári tvrdia, že zámer zmeniť zákonník práce pred jeho účinnosťou je snahu zmeniť pomery a zo zamestnancov urobiť nevoľníkov. Jeden z bossov sa blysol konštatovaním, že bez zákonníka práce v jeho súčasnej podobe by „..ľudia (…) boli nútení robiť aj dvanásť hodín denne, mohli by niekoho prepustiť len preto, že má hnedé oči, a podobne..“

Nevoľníctvo je skutočne nemoderné, dokonca aj vtedy ak rolu feudála prevezmú odbory.