Japonci sú unavení z deflácie, ktorá podľa názoru mnohých miestnych ekonómov, brzdí rozvoj ekonomiky. Pojmom deflácia sa označuje pokles všeobecnej cenovej hladiny. Deflácia vládne nad Japonskom už viac ako dva roky a čoraz viac členov parlamentu, politikov, ekonómov čoraz viac žiadajú Bank of Japan, aby prijala také opatrenia, ktoré s ňou skoncujú. Parlament chce dokonca podľa denníka Wall Street Journal prijať zákon, ktorý donúti centrálnu banku stimulovať rast ekonomiky. Návrh zákona, ktorý navrhlo vedenie vládnucej Liberálno-demokratickej strany, predpokladá zmeny v zákone o centrálnej banke.

Bank of Japan bude musieť na základe konzultácií s ministerstvom financií určiť cieľovú hladinu inflácie a termín dokedy sa bude musieť dosiahnuť. Zástancovia projektu trvajú na zavedení tohto nástroja ako prvoradého nástroja boja s defláciou.

Ročná deflácia v Japonsku predstavuje 1,5%. Pád cien vedie k znižovaniu príjmov korporácií, destabilizuje spotrebiteľskú a podnikateľskú klímu, brzdí ekonomický vývoj a zväčšuje úverové zaťaženie podnikových a súkromných veriteľov.

Jeden z autorov návrh zákona, člen Liberálno-demokratickej strany Kozo Yamamoto, tvrdí že cieľová hladina inflácie by mala byť 2%. Okrem straníckych funkcionárov stimuláciu rastu cien podporuje aj ministerstvo financií.

Bank of Japan trvá na tom, že už využil všetky nástroje, ktoré má k dispozícii – úrokové miery, ktoré v súčasnosti predstavujú 0,15%. Pred niekoľkými mesiacmi centrálna banka sľúbila „naliať“ likviditu do bankového sektora, aby priviedol úrokové miery na nulovú hladinu a zabezpečiť rast peňažnej masy. Zatiaľ však politika centrálnej banky nepriniesla žiadne pozitívne výsledky. Bank of Japan odmieta určiť inflačný cieľ a tvrdí, že takáto politika môže vyprovokovať hyperinfláciu.

Podľa projektu nového zákona, ktorý sa nachádza pred posúdením parlamentom a musia s ním súhlasiť všetci členovia koalície, sa rozšíri zoznam finančných aktív, ktoré bude môcť centrálna banka nakupovať, aby ovplyvňujúc likviditu v bankovom sektore mohla dosiahnuť inflačné ciele. Okem štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok bude môcť Bank of Japan nakupovať akcie.

Odporcovia zákona tvrdia, že prijatie zmien v zákone zníži nezávislosť centrálnej banky, ktorá sa len pred tromi rokmi dostala spod kontroly ministerstva financií.

Centrálne banky dosť často používajú inflačné cielenie ako kotvu menovej politiky. Tým určujú orientačné hodnoty rastu spotrebiteľských ciena peňažných agregátov, ktoré sa snažia dosiahnuť pomocou mechanizmov peňažnej a úverovej politiky, či nástrojov na voľnom finančnom trhu.

Európska centrálna banka má cieľ inflácie 2%. Pretože inflácia v zóne euro prevyšuje tento ukazovateľ, Európska centrálna banka veľmi nerada zmäkčuje menovú politiku. Do 30. augusta bola základná úroková miera Európkej centrálnej banky 4,5% a znížila ju na 3,75%. Inflácia sa znížila z 3,4% v máji tohto roku na 2,5% v septembri.