Už vyše desať rokov sa na Slovensku hovorí o transformácii a reštrukturalizácii ekonomického prostredia. Pri jeho pretváraní došlo k viacerým zmenám, na ktoré spoločnosť nebola pripravená. Snaha o vytvorenie trhovej ekonomiky je niekedy viac, inokedy menej úspešná. Dôležitú úlohu pripisujú ekonómovia bankovým domom. Podľa výkonného riaditeľa Asociácie bánk Vladimíra Valacha je úspešná reštrukturalizácia sektora základom rozvoja ekonomiky. Ako však banky u nás začínali?

Transformáciu začalo rozdelenie štátnej banky, oddelenie komerčných aktivít, ktoré sa na Slovensku preniesli na Všeobecnú úverovú banku, a. s., Bratislava. Vznikali nové štruktúry, začal proces udeľovania nových licencií. Nové prostredie však vytvárali tí istí ľudia, ktorí nemali skúsenosti v oblasti komerčného bankovníctva. Peňažné inštitúcie tak nie vždy boli pripravené na určité kroky. Práve to sa podľa námestníka generálneho riaditeľa Credit Lyonnais bank Slovakia, a. s., Jaroslava Zubáka odrazilo na kvalite poskytovaných služieb.

„Bankári robili chyby, nie vždy boli ich kroky úspešné, postupne však získavali skúsenosti,“ hovorí J. Zubák. Začiatok 90. rokov bol obdobím, keď vznikala nová vlna podnikateľov, s nimi však prichádzali aj nové riziká. Banky posudzovali projekty oveľa voľnejšie ako napríklad dnes. Nebrali do úvahy, čo nastane, ak podnikateľský zámer nevyjde a spoločnosť nebude schopná splácať svoje záväzky. Dôsledkom bol neustály rast zlých, tzv. neklasifikovaných úverov. Až na konci 90. rokov došlo k legislatívnym krokom a odsunu úverov vo výške približne 100 mld. Sk do Slovenskej konsolidačnej banky, a. s. (teraz Slovenská konsolidačná, a. s.). Reštrukturalizácia, ktorá sa začala v roku 1999, tak pomohla vyčistiť aktíva bánk a stabilizovať komerčné bankovníctvo. Podľa V. Valacha však úverové riziko naďalej pretrváva.

Úloha bánk v ekonomike je neodškriepiteľná. Bez ich úverov by podnikatelia, ktorí nemajú dostatočný kapitál, nemohli začať vyrábať alebo poskytovať služby. V zahraničí je však do peňažného kolobehu zapojený aj kapitálový trh, ktorý sa u nás stále nepodarilo rozvinúť.

„Zhruba v rokoch 1975 – 1985 bol vo svete bankový úver vytlačený nástrojmi kapitálového trhu, dlhopismi, obligáciami, ktoré firmy vydávali na financovanie svojich potrieb. U nás firmy nie sú stabilizované, nevyužívajú emitovanie obligácií a ďalšie možnosti refinancovania,“ dodáva V. Valach.

Finančný sektor je už v únii

Na Slovensku je totiž veľa nových firiem, ktoré ešte nemajú referencie. Ak firma splatí úver, má pozitívny výhľad do budúcnosti a banka ju bude posudzovať ako dôveryhodnejšiu než tú, o ktorej uvedenú informáciu nezíska. Tu sa dostávajú banky a firmy do rozporu. Kým podnikatelia tvrdia, že banky sú príliš zdržanlivé a neposkytujú toľko úverov, koľko by mohli, finančné domy hovoria o nedostatku kvalitných projektov.

„To, čo dnes mnohí považujú za opatrnosť, je len štandardom vo vyspelých ekonomikách. Je to možná reakcia verejnosti, no banky posudzujú podnikateľské zámery podľa normálnych postupov. Určite by rady poskytovali čo najviac prostriedkov, no tak ako každý podnikateľský subjekt, aj banka si stráži hospodársky výsledok. Ak by viac projektov spĺňalo základné kritériá, nemá dôvod na to, aby úver neposkytla,“ hovorí J. Zubák.

Podľa V. Valacha dnes banky ponúkajú služby so štandardom, ktorý je úplne porovnateľný s Európskou úniou. Súvisí aj s ich zahraničnými vlastníkmi, ktorí vnášajú do bánk vlastnú firemnú kultúru. Jeden krôčik bližšie k únii teda Slovensko spravilo. Okrem bánk však treba tvrdo pracovať na zlepšení právneho a podnikateľského prostredia.

V. Valach hovorí o základných pravdách, ktoré sú nevyhnutné pre chod hospodárstva. „Firma je základom ekonomiky. Do akej miery je zdravá firma, je zdravá aj ekonomika. Podnikatelia to v zložitom ekonomickom prostredí nemajú jednoduché. Živia desiatky, stovky iných ľudí, preto podnikanie považujem za najvyššiu formu ľudskej tvorivosti a pozitívneho myslenia. Banka aj firma však musia mať rovnaké hodnoty, ktorými sú kvalita projektov, návratnosť a efektívnosť,“ mieni V. Valach.