Rast hrubého domáceho produktu SR (HDP) za druhý štvrťrok na úrovni 3,8 % bol mierne nižší ako očakávali analytici. V štruktúre HDP je podľa analytikov badať oproti minulému roku výrazné zmeny, keď hlavným a jediným ťahúňom slovenskej ekonomiky bol, na rozdiel od krajín Európskej únie, zahraničný dopyt. Oproti polroku 2002 tak vystriedal konečnú spotrebu domácností, ktorá zaznamenala v druhom kvartáli pokles.

Výsledok rastu HDP za druhý štvrťrok potvrdil podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku mierne spomalenie našej ekonomiky. „Za slovenským spomalením však stojí dopad korekčných opatrení vlády,“ skonštatoval. Ako dodal, napriek dobrému tempu ekonomického rastu a exportu, hrubé investície už sedem štvrťrokov stagnujú a nezakladajú podmienky pre udržateľnosť takejto vysokej úrovne rastu HDP.

Konečná spotreba domácností podľa analytika Slovenskej ratingovej agentúry Michala Džačovského vplyvom zásahov vlády ako aj pokračovaním ďalších zásahov zaznamenala v druhom štvrťroku medziročný pokles o 0,23 %. Príspevok konečnej spotreby domácností k rastu HDP bol záporný na úrovni 0,12 % „Ak by sa ostatné zložky HDP nezmenili a zmenila by sa len konečná spotreba domácností, tak by Slovensko zaznamenalo pokles HDP,“ dodal Džačovský. Ako uviedol analytik Poštovej banky Miroslav Šmál pokles domáceho dopytu je predovšetkým dôsledkom poklesu reálnych miezd.

Pozitívnym faktorom je podľa Šmála pokles konečnej spotreby verejnej správy o 1,2 %, čo súvisí s vládou realizovanými reformami. „Očakávam však, že ich celkový efekt sa prejaví až v ďalšom období opätovným a pravdepodobne omnoho výraznejším poklesom,“ skonštatoval Šmál. Ako dodal, bude to totiž jedna z podmienok vyplývajúca z Maastrichtských kritérií, ktoré bude musieť Slovensko splniť.

Podľa Džačovského bude mať štruktúra HDP aj naďalej podobný vývoj ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. „Novo prijaté zmeny spotrebných daní, ktoré sú platné od začiatku augusta, opäť znížia dynamiku reálnych miezd a tým aj konečnú spotrebu domácností,“ uviedol. Dôležitý bude tak podľa neho aj naďalej vývoj zahraničného obchodu.

Ondriska predpokladá, že aj za celý rok by Slovensko malo dosiahnuť rast HDP takmer štyrikrát vyšší ako v krajinách Európskej únie (EÚ) a tým doháňať ekonomickú úroveň krajín EÚ. „V súčasnosti však nie je dôležité, koľko desaťročí bude vyrovnanie ekonomických rovníc trvať, ale aby Slovensko udržateľným spôsobom dosahovalo predstih svojho ekonomického rastu pred rastom v krajinách EÚ,“ skonštatoval. Ak Slovensko bude pokračovať v reformách, očakáva v poslednom štvrťroku zvýšenie ratingu SR a aj zvýšený tlak na zhodnotenie koruny.