Zahraničný kapitál sa ku koncu júna podieľal na celkovom základnom imaní bánk pôsobiacich na Slovensku takmer 84 % a jeho výška predstavovala necelých 41,719 mld. Sk. Slovenské základné imanie dosiahlo 6,827 mld. Sk. Vyplýva to z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska.

Z teritoriálneho hľadiska malo najväčší podiel na zahraničnom základnom kapitáli Luxembursko s 12,260 mld. Sk a za ním Rakúsko s 11,547 mld. Sk. Podstatne nižší objem zdrojov na úrovni 3,596 mld. Sk pochádzal z Českej republiky. Domovskou krajinou 1,65 mld. Sk, ktoré ku koncu júna tvorili základný kapitál bánk, bolo USA, ďalšie 1,598 mld. Sk boli z Veľkej Británie a 1,290 mld. Sk z Talianska. Banky účtovali v základom imaní tiež kapitál napríklad z Holandska, Francúzska alebo Cypru.

Bankový sektor hospodáril počas prvého polroka so ziskom 5,579 mld. Sk, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roku predstavuje pokles o 38,2 %. Bilančná hodnota bankových domov pôsobiacich na slovenskom trhu stúpla medziročne o 7,3 % a ku koncu júna predstavovala 929,880 mld. Sk. Komerčné banky evidovali na konci júna 210,682 mld. Sk štandardných úverov poskytnutým klientom, štandardné pohľadávky s výhradou boli vo výške 41,030 mld. Sk. Hrubý objem klasifikovaných pohľadávok bol 41,084 mld. Sk, čo je približne polovica úrovne na konci júna minulého roku. Vklady a úvery od klientov sa na celkovej hodnote pasív bankového sektora podieľali viac ako 65,7 percentami, keď predstavovali 610,961 mld. Sk.

(SITA, sa; pe) 0208070215

Návrh zákona o kapitalizačnom pilieri bude mať dve alternatívy

Vláda poverila ministra práce vypracovať návrh zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia oboma alternatívami do konca tohto roka

SR-vláda-sociálne-pilier-kapitalizačný-zákon-alternatívy

BRATISLAVA 7. augusta (SITA) – Súčasný dôchodkový systém, založený na priebežnom spôsobe financovania, by v budúcnosti mal dopĺňať kapitalizačný pilier. Ten spočíva v odvádzaní časti dôchodkového poistenia na vlastné osobné účty občanov. Vláda v stredu schválila legislatívny zámer na vypracovanie návrhu zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia, pričom poverila ministra práce vypracovať návrh zákona oboma alternatívami do konca tohto roka. Nová vláda teda rozhodne, ktorú alternatívu v návrhu prijme.

Peniaze, ktoré ľudia odvedú do kapitalizačného piliera, budú spravovať súkromné správcovské spoločnosti. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by o výbere týchto firiem mal namiesto občanov rozhodovať tzv. investičný výbor. Ten by mal byť jedným z orgánov Správy kapitalizačného piliera, ktorá by bola súčasťou Sociálnej poisťovne. Podľa druhého návrhu kapitalizačného piliera, ktorý presadzuje ministerstvo hospodárstva, by občania o umiestnení svojich poistných odvodov rozhodovali sami. Každý poistenec by si tak mohol slobodne vybrať dôchodkový fond, ktorý by mal jeho prostriedky zhodnocovať. Fondy by kontroloval novovytvorený orgán, Úrad pre dozor nad dôchodkovými fondmi. Rezort práce tento návrh odmieta, keďže sa obáva, že občania podľahnú reklame na vysoké výnosy, ktoré budú spojené s vysokou mierou rizika.

Podľa ministra práce Petra Magvašiho alternatívy sú rozdielne v otázke garancií, v spôsobe kontroly a dozoru, prípadne regulácií. Minister práce uprednostňuje prvú alternatívu, keďže celkové náklady pri správe aktív sú z dlhodobého hľadiska nižšie v porovnaní s druhou alternatívou. Celkové náklady v alternatíve A sa odhadujú v prvých rokoch na 0,5 % objemu aktív ročne a postupne by mali klesať na 0,3 % objemu aktív ročne. Celkové náklady pri alternatíve B sa v prvých rokoch odhadujú na 10 % objemu aktív ročne a v horizonte 40 rokov by mali klesnúť na 0,75 % objemu aktív ročne. Objem aktív druhého piliera dôchodkového systému pri oboch alternatívach by mal podľa odhadov v roku 2018 predstavovať 25 % hrubého domáceho produktu.

„Výnosy pri takýchto dlhodobých investíciách sú približne v rozsahu 2 až 4 % a celkové rozloženie portfólia a výnosovosti pri oboch alternatívach je rovnaké,“ vysvetlil Magvaši. Ako dodal, podľa zahraničných údajov pri správe súkromných dôchodkových fondov, čiže v prípade alternatívy B, marketingové náklady tvoria približne 30 % a ďalších 30 % náklady pri prechode aktív jedného dôchodkového fondu do druhého. „V alternatíve A sa tieto náklady ušetria,“ dodal Magvaši. Alternatíva A sa v čistej podobe používa vo Švédsku a v Kanade, alternatíva B v Chile, pričom ju uplatnili v určitej podobe aj v Maďarsku a v Poľsku.

Na osobné účty občanov by podľa Koncepcie reformy sociálneho poistenia malo zo súčasnej príspevkovej sadzby vo výške 28 % vymeriavacieho základu v cieľovom stave smerovať asi 6 %. Keby sa vychádzalo z množstva prostriedkov, vyčlenených z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktoré budú vykrývať nedostatok peňazí v priebežnom systéme, predpokladaná príspevková sadzba do kapitalizačného piliera by dosiahla 3,7 %.