Podľa minoritných zahraničných akcionárov by im mal štát poskytnúť rovnakú ponuku na odkúpenie akcií, akú poskytol slovenským akcionárom.
Minoritní akcionári VSŽ, a.s. Košice, spoločnosť Credit Suisse Asset Management (CSAM) a americká spoločnosť Templeton, žiadajú od premiéra Mikuláša Dzurindu, aby vláda venovala väčšiu pozornosť zachovaniu práv minoritných akcionárov. Podľa nich boli tieto práva porušené v procese získavania oceliarskych aktivít VSŽ americkou spoločnosťou U.S. Steel. Predstavitelia portfóliových investorov zastupujúcich 861 316 akcií VSŽ, čiže vyše 5 % imania, odoslali list obsahujúci obavy o svoje investície vo VSŽ premiérovi Dzurindovi 12. júna. „Zdá sa nám, že postoj slovenských vládnych predstaviteľov počas týchto rokovaní bol diktátom politických snažení vo vnútri SR,“ uvádza sa okrem iného v liste.
Predstavitelia CSAM a Templetonu sa domnievajú, že manažment VSŽ a slovenskí vládni predstavitelia po celý čas uprednostňovali U.S. Steel oproti iným potenciálnym investorom bez ohľadu na finančné aspekty alternatívnych návrhov, ktoré predložili iní záujemcovia, napríklad indická spoločnosť Ispat. Podľa ich slov totiž získa americký investor aktíva VSŽ veľmi lacno.
Minoritní akcionári tiež namietajú proti tomu, že podľa návrhu U.S. Steel budú veritelia uspokojení v plnom rozsahu, akcionári však prídu o 90 % svojich investícií vložených do VSŽ. „Je samozrejmé, že akcionári nesú najväčšie podnikateľské riziko. Ak sa však finančná reštrukturalizácia týka spoločnosti, ktorá sa nachádza na pokraji bankrotu (ako protikladu likvidácie), bolo by predsa normálne, aby aj veritelia prišli o časť svojich prostriedkov, alebo aby svoje pohľadávky kapitalizovali,“ uvádza sa v liste. Banky podľa listu kontinuálne poskytovali VSŽ úvery už aj v čase, keď bolo evidentné, že VSŽ má viaceré finančné problémy a aj problémy so samotným riadením spoločnosti.
Prevzatím hutníckej časti VSŽ americkou U.S. Steel sa akcionári ocitnú podľa CSAM a Templetonu uzavretí v spoločnosti, ktorá bude len „právnou škrupinkou vlastniacou aktíva pochybnej hodnoty a ktorej akcie budú na Burze cenných papierov Bratislava nelikvidné“. Navyše, slovenské štátne orgány organizujúce nákup kontrolného balíka využili Bank Austria ako správcu cenných papierov, čo môže podľa minoritného akcionára naznačovať, že štát sa tak chcel vyhnúť povinnosti verejného prísľubu. Keďže spoločnosti konajúce pod vplyvom štátu nadobudli vyše 30 % akcií VSŽ, boli by povinné uverejniť ponuku na odkúpenie všetkých akcií VSŽ.
Podľa spomínaných minoritných zahraničných akcionárov by im mal štát poskytnúť rovnakú ponuku na odkúpenie akcií, akú poskytol slovenským akcionárom, ktorých akcie odkúpil prostredníctvom medializovaných transakcií. V rámci týchto transakcií štát skupoval akcie VSŽ predovšetkým prostredníctvom Transpetrolu, aby si tak zabezpečil majoritu pri rozhodovaní na valnom zhromaždení. To malo posúdiť memorandum o porozumení medzi VSŽ a U.S. Steel, ktoré je základom pre vstup U.S. Steel do hutníckej výroby v Košiciach.