Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje koncepciu reformu dôchodkového zabezpečenia. Doteraz sa o príjmy tých, ktorí odišli do dôchodku staral štát. Podľa zákona určitú časť mzdy zamestnaní a nezamestnaní obyvatelia odvádzali do špeciálnej pokladne, či fondu známeho ako Sociálna poisťovňa.

V budúcom systéme si každý kto sa rozhodne bude odkladať do fondu, ktorý mu bude spravovať súkromná spoločnosť fungujúca na základe povolenia štátu. Každý kto bude chcieť, alebo musieť vstúpiť do do systému sa bude pýtať či bude lepší. Koncepcia dôchodkovej reformy vychádza z toho, že súčasné odvody sa namiesto do Sociálnej poisťovne budú ukladať do súkromných fondov. Množstvo peňazí by malo byť menšie ako súčasné percento odvádzané do Sociálnej poisťovne. Ani jedna ekonomická teória nemá dôkazy o tom, že menšie množstvo peňazí sa časom zväčší bez toho, aby sa ich hodnota zmenšila o infláciu. Preto by bolo logickejšie tvrdiť, že dôchodky sa zväčšia buď vtedy ak si občania budú v súkormných fondoch ukladať viac, alebo budú do systému ukladať peniaze dlhšie obdobie. Tak ako alchymisti nedokázali z ortute vyrobiť zlato, podobne sa aj z ničoho nedajú vyrobiť peniaze.

Veľmi dôležité je to ako bude štát pristupovať k vymedzeniu práv majiteľov súkormných úspor. Štát by im mal umožniť byť majiteľom účtu, na ktorom sa budú ukladať úspory. Ukladanie a presun peňazí by nemal byť komplikovaný. Ak sa na ňom bude podieľať veľa inštitúcií, bude to znamenať, že budú musieť z niečoho existovať. Čím ich bude viac, tým viac budú odkrajovať z peňazí poistencov. Mnohým sa dnes nepáči, že musia platiť dane, aby niektorí občania dostávali dotácie na stavebné sporenie a hypotekárne úvery. V budúcnosti nebudú chcieť platiť zbytočné poplatky pre zbytočné inštitúcie, ktoré vyniknú len preto, lebo niekto je s niekym kamarát.

Nie menej dôležitá je bezpečnosť dôchodkových úspor a dôveryhodnosť inštitúcií pôsobiach na finančnom trhu. Reforma a najmä privatizácia systému dôchodkového zabezpečenia je vždy o tom ako sa kto správa na finančnom trhu.

Úspory by mali byť v budúcnosti ukladané do takých finančných nástrojov, ktoré nie sú veľmi rizikové. Po udalostiach na americkom kapitálovom trhu sa bude musieť slovenská vláda pozrieť na to, čí Úrad pre finančný trh, Úsek bankového dohľadu Národnej banky Slovenska a Burza cenných papierov v Bratislave robia aj niečo iné okrem toho, že buď nekonajú, alebo kryjú obskurné obchody na kapitálovom trhu a v komerčných bankách.

Jedným z nich je napríklad to, že zmenkový úver z jednej komernčej banky bol krytý majetkom podielových fondov. Prípad zrelý na väzenie, len nie na Slovensku. Ďalšími všeobecne známymi obskurnými obchodmi sú transakcie s akciami VSŽ, ktoré boli v decembri 2001. Obchody ukázali, že trh si sám sebe tlieskal jednou rukou. Tým, že z podielových fondov sa predali akcie VSŽ za najmenšie, teda nevýhodné ceny, tým boli porušené etické normy Asociácie obchodníkov s cennými papiermi a Asociácie správcovských spoločností. Predsedovia týchto inštitúcií by sa preto mali zamyslieť nad tým, či vôbec plnia svoju samoregulačnú funkciu, alebo či sú schopné regulovať len tých, s ktorými ich predsedovia nerobia ochody. Igor Hornák a ani Roman Vlček to ešte neurobili. Podobné je to aj so samoregulačnou funkciou výboru pre obchodovanie Burzy cenných papierov v Bratislave.

Reforma dôchodkového systému dá do pohybu konkurenciu v oblasti finančných služieb. Existujú dve ekonomické školy. Jedna tvrdí, že trh zlyháva a treba ho nahradiť štátom. Druhá hovorí o tom, že štát zlyháva a treba ho nahradiť trhom. Ani jedna z nich nemá úplnú pravdu. Zlyhávajú najmä ľudia. Na slovenskom finančnom trhu zlyhali tiež. Dôkazom toho je to, že rozkradli 50 miliárd korún z invetsičných fondov založených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie. Dúfajme, že štát vytvorí všetky predpoklady preto, aby nikto y tých, ktorí zlyhali v minulosti nedostali ani len najmenšiu šancu a nemali možnosť zlyhať pri správe súkromných dôchodkových úspor.