Najnovším príkladom je belgická spoločnosť Sabena, kde sú problémy spojené s presýtenosťou trhu vari najvypuklejšie. Stále pokračujú rokovania s odbormi, ktoré sú však zatiaľ bezvýsledné. Riadiace štruktúry Sabeny majú „čas na nadýchnutie“ veľmi limitovaný, pretože ho ohraničuje 23. február.
Po tomto termíne bude musieť vedenie Sabeny zrejme ustúpiť tlaku hlavných akcionárov, ktorými sú belgická vláda (50,5% akcií) a SAir, ktorá vlastní aj švajčiarsky Swissair. Tento tlak zatiaľ nie je presne špecifikovaný, no faktom je, že ak belgická vláda a SAir budú naďalej odmietať poskytnutie finančnej injekcie vo výške 250 miliónov EUR (231 miliónov USD), potom Sabena zrejme na európskom trhu skončí.
V nezávideniahodnej situácii je aj Alitalia a už spomínaný Swissair, kde došlo v priebehu niekoľkých týždňov k výmenám na kľúčových riadiacich postoch a obidve tieto spoločnosti sú ochromené pri hľadaní nástrojov budúceho hospodárskeho rastu, pretože sú údajne paralyzované „politickým zasahovaním a tvrdými regulačnými opatreniami“.
Určitou iróniou je, že je bývalý výkonný riaditeľ SAirGroup a Swissairu Philippe Bruggisser stratil svoju pracovnú pozíciu práve preto, že správna rada spoločnosti už stratila trpezlivosť pri jeho pokusoch nájsť vhodnú investičnú stratégiu pre Sabenu, čo je však tiež takmer identický problém Swissairu.
Skrátka – v Európe dominuje Air France, British Airways a Lufthansa a relatívne menšie spoločnosti si hľadajú čoraz ťažšie svoje miesto na trhu.
Zrejme je to spôsobené aj tým, že možnosti rastu týchto spoločností sú umelo obmedzované. Väčšie fúzie a akvizície v sektore leteckej dopravy sú prakticky nemožné, pretože sa stanovil limit zahraničnej investičnej angažovanosti, ktorá je v Európskej únii limitovaná 49%.
SAirGroup chcela ako prvá v Európe túto bariéru prelomiť a v rámci „cross-border“ akvizície plánovala zvýšiť svoj podiel v Sabene na 85%. Bol to dlhodobý úmysel a záväzok, ktorý však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude úspešný, pretože po personálnych výmenách vo Swissair sa stále hľadajú nové strategické východiská aj vo vnútri tejto leteckej spoločnosti.
Podobne neúspešná bola aj plánovaná fúzia British Airways s holandským rivalom KLM, ktorá stroskotala ešte v priebehu uplynulého roka.
Momentálna šanca asi spočíva v prehlbovaní spolupráce medzi európskymi leteckými spoločnosťami.
Úplne iná je situácia v USA, kde neexistujú obmedzenia v rámci akvizícií a fúzií, čo ďalej dynamizuje tento najväčší letecký trh na svete. Transatlantická spolupráca a rôzne formy aliancií sa zdajú byť nevyhnutné, a preto aj relatívne menšie letecké spoločnosti chcú hľadať partnerov na oboch stranách Atlantiku.
Nebude to však jednoduché, pretože Domenico Cempella, ktorý musel rezignovať z najvyššieho postu v Alitalia, údajne odišiel práve preto, že nebol schopný posilniť medzinárodnú sieť a zahraničné operácie talianskych aerolínií.
Teraz sa uvažuje aj o bližšej spolupráci Alitalia a Air France, čomu však oponujú politickí predstavitelia v Ríme, ktorí nechcú vidieť druhoradú pozíciu svojej vlastnej leteckej spoločnosti.
Márny bol aj pokus spojiť európske operácie Alitalia s holandskou KLM – z tohto projektu vycúvali Holanďania, ktorí zasa viac preferujú spoluprácu s Air France. KLM je pritom v ťažkej pozícii, pretože jej malý domáci trh silne obmedzuje možnosti rastu. „Miesto v oblakoch“ si chce zachovať aj španielska Iberia, ktorá sa zrejme bude realizovať v spolupráci s americko-britským leteckým subjektom Oneworld. Nemalú úlohu v tejto kooperácii zohráva British Airways, ktoré vlastnia 9% akcií Iberie.