Pumpujú na juh Európy miliardy eur, kríza im však ďalšie miliardy ušetrí. Reč je o krajinách ako Nemecko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko a Rakúsko. Práve týmto štátom totiž investori počas krízy dôverujú viac ako južanským hriešnikom a ťažia z toho. „Pokiaľ sa pri týchto krajinách pozrieme na náklady na obsluhu štátneho dlhu, môžeme sa naozaj rozprávať o úsporách niekoľkých miliárd eur,“ hovorí analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Z poklesu výnosov na dlhopisoch tak vyplýva, že najviac kríza usporila Francúzom, ktorým výnosy na desaťročných dlhopisoch klesli od začiatku roka z úrovne 1,99 percenta na 1,67 percenta.
Lacnejšie požičiavanie na trhoch Kríza vystavila Európe za posledných tri a pol roka účet vo výške 400 miliárd eur. Na záchranu štátov však doteraz najviac prispievali ekonomicky silnejšie štáty ako Nemecko, Holandsko, Fínsko či Rakúsko. V konečnom dôsledku však podľa viacerých zahraničných analýz táto pomoc tamojšie vlády nestála ani cent. Vládam totiž klesli náklady na požičiavanie si na finančných trhoch. „Príchod krízy mal za následok zvýšený dopyt investorov po bezpečných aktívach. Nedôvera investorov dokonca viedla k tomu, že investori na nemeckých pokladničných poukážkach akceptovali aj záporný výnos,“ tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.