V uplynulom týždni sa začali prvé vládne diskusie o štátnom rozpočte na budúci rok, ktoré pravdepodobne tak skoro neskončia, zverejnené boli aj údaje o pozitívnom hospodárení štátneho rozpočtu do koncu augusta 2000. Na svetových trhoch pokračoval rekordný rast cien ropy, na čo reagujú dopravcovia, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ako aj spoločnosť Slovnaft. Udalosťou s možným dopadom na ekonomiku bolo vyhlásenie referenda o predčasných voľbách na 11. novembra 2000 prezidentom.

Vláda na stredajšom pracovnom stretnutí absolvovala prvú diskusiu o návrhu rozpočtu na rok 2001. Potvrdila prioritu udržať budúcoročný schodok verejných financií v rozpätí 3,5 až 4 percent z hrubého domáceho produktu (HDP). Rámcový návrh štátneho rozpočtu (ŠR) predložený ministerstvom financií zatiaľ túto požiadavku nespĺňa, preto sa vláda dohodla, že jej členovia v priebehu jedného týždňa predložia návrh na zníženie výdavkov, ale aj navýšenie príjmov vo svojich rezortoch.

Schodok ŠR spolu s deficitom ostatných častí verejných financií zatiaľ tvorí celkový deficit verejnej správy vo výške 51,88 mld. Sk, teda 5,4 % HDP, a po započítaní 8 mld. Sk z privatizácie, ktoré sa majú použiť na rozvojové programy, sa fiškálny deficit verejných financií zvyšuje až na 6,2 % HDP. „Deficit tak bude potrebné znížiť o 18-19 mld. Sk,“ zdôraznil po rokovaní Porady ekonomických ministrov vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. Ekonomickí ministri navrhujú reformu verejných financií, prehodnotenie priorít vlády a rezortov, reformu daní a daňovej správy a ďalšie opatrenia vo verejnoprospešných inštitúciách.

Deficit ŠR ku koncu augusta 2000 vykázal výšku 9,575 mld. Sk. V porovnaní s 9,9-miliardovým schodkom ku koncu júla tak štátny rozpočet zaznamenal zníženie deficitu na úroveň 53,2 % celoročne plánovaného schodku centrálnej vlády, stanoveného na 18 mld. Sk. V rovnakom období minulého roku predstavoval rozpočtový schodok 12,6 mld. Sk. Ako informovalo ministerstvo financií, príjmy rozpočtu za prvých osem mesiacov tohto roku dosiahli hodnotu 140,851 mld. Sk a výdavky predstavovali 150,426 mld. Sk. Deficit schodku bežného rozpočtového hospodárenia bol pritom len 2,4 mld. Sk, až 7,2 mld. Sk predstavuje schodok z titulu reštrukturalizácie úverového portfólia komerčných bánk.

Doterajší vývoj hospodárenia ŠR hodnotia ekonomickí analytici pozitívne. Prebytkové hospodárenie štátneho rozpočtu v samotnom auguste tohto roku podľa vedúceho Odboru ekonomického modelovania a analýz Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Viliama Páleníka nie je výsledkom náhodného výkyvu, ale prejavom systematického zlepšovanie štátneho hospodárenia, čoho dokladom je dobré hospodárenie za prvých osem mesiacov tohto roku, ako aj zlepšenie v porovnaní s vlaňajškom. „Možno teda predpokladať, že celoročný rozpočtovaný schodok štátneho rozpočtu na rok 2000 sa dodrží v plánovanej výške 18 mld. Sk,“ povedal V. Páleník.

Referendum o predčasných voľbách, ktoré prezident vyhlásil na 11. novembra 2000, bude s najväčšou pravdepodobnosťou neplatné, pretože účasť voličov v ňom nedosiahne 50-percentné kvórum. Podľa augustového prieskumu sa totiž proti účasti na referende vyslovilo 55 % opýtaných voličov a predpokladaný nárast reálnych miezd by tiež mohol stabilizovať pokles podpory voličov stranám vládnej koalície. Vyplýva to zo záverov analýzy ING Barings.

Vzhľadom na rekordné ceny ropy na medzinárodných trhoch a ďalšie oslabenie kurzu koruny voči americkému doláru Slovnaft, a.s. zvýšil od utorka 5. septembra vo vlastnej sieti čerpacích staníc ceny palív. Autobenzíny s oktánovým číslom 91 a 98 zdraželi o 0,90 Sk na liter, benzíny s oktánovým číslom 95 sú drahšie o 0,80 Sk za liter. Cena motorovej nafty vzrástla o 1,60 Sk za liter, takže po prvýkrát v histórii prevýši cenu benzínov s nižšími oktánovými číslami.

Súčasná cena nafty je veľmi vysoká a vyvoláva pnutie v podnikoch verejnej dopravy. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR bude preto žiadať o navýšenie celkového objemu dotácie pre podniky verejnej dopravy o 100 mil. Sk. Na vývoj cien ropy reagovalo aj Združenie cestných dopravcov Slovenskej republiky Česmad Slovakia, ktoré nevylučuje žiadne kroky na protest proti neustále rastúcim cenám palív počnúc vyhláseniami a končiac akciami, aké podnikli dopravcovia v uplynulých dňoch vo Francúzsku. Francúzski dopravcovia v uplynulých dňoch uskutočnili rozsiahle protesty vrátane blokády komunikácií v okolí rafinérií a čerpacích staníc. Všetky príznaky vývoja cien ropy vo svete naznačujú, že sa jedná o klasickú ropnú krízu. Česmad Slovakia je za to, aby štát stanovil minimálne a maximálne ceny pre dopravcov pre prepravné výkony v jednotlivých prepravných kategóriách. V dlhodobejšom horizonte by Česmad privítal zmenu zákona o uhľovodíkových palivách a mazivách, ktorá by umožnila vratky spotrebnej dane z palív a mazív pre tých, ktorí na základe koncesie vykonávajú cestnú dopravu.

Legislatívna rada vlády (LRV) na svojom utorkovom zasadaní súhlasila s návrhom nariadenia vlády, ktorým sa stanovuje výška minimálnej mzdy na 4 400 Sk. Ako upozornil predseda LRV a vicepremiér pre legislatívu Ľubomír Fogaš, rada si je vedomá návrhu Konfederácie odborových zväzov, ktorá presadzuje zvýšenie na 4 510 Sk, napriek tomu sa LRV prikláňa k nižšej čiastke. Fogaš podľa vlastných slov nepredpokladá, že by zvýšenie minimálnej mzdy mohlo mať výrazný dopad na štátny rozpočet.

Účtovná hodnota štátneho majetku, ktorý je ešte možné sprivatizovať, predstavuje približne 80 mld. Sk. Bude však potrebné ešte zvážiť reálnosť niektorých termínov, stanovených pri privatizácii majetku. Po prerokovaní návrhu koncepcie majetku štátu na ďalšie obdobie Poradou ekonomických ministrov to povedal vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. Termíny, napríklad v prípade výberu privatizačných poradcov, sú podľa neho totiž viazané zákonom o verejnom obstarávaní.

Vláda SR v utorok jednohlasne odobrila zmluvu medzi SR, americkou spoločnosťou U. S. Steel, VSŽ a Steel Košice, s.r.o. o vstupe americkej spoločnosti do VSŽ. Premiér Mikuláš Dzurinda verí, že teraz už nič nestojí v ceste definitívnemu potvrdeniu vstupu americkej oceliarskej korporácie na mimoriadnom valnom zhromaždení VSŽ. Dohoda podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša špecifikuje okrem iného v rámci platnej legislatívy nárokovanie daňových úľav či rozklad záväzkov za potenciálne ekologické riziká. Dohoda hovorí aj o výške daňových záväzkov a o postupe pri prípadných ďalších kontrolách daňových záväzkov.

Z troch rozvodných energetických štátnych podnikov a Slovenských elektrární, a.s. (SE) vznikne po ukončení procesu transformácie a reštrukturalizácie 14 nových akciových spoločností. Z tohto počtu bude deväť teplárenských a tri distribučné podniky, zvyšné dve spoločnosti vzídu z transformácie prenosovej sústavy a výrobných závodov SE. Uvádza sa to v Návrhu modelu transformácie elektroenergetiky SR a spôsobu privatizácie časti majetku podnikov elektroenergetiky, ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH) a v blízkej dobe má o ňom rokovať vláda. Podľa návrhu sumarizácia vybraných údajov o zamestnanosti vytvára predpoklad zníženia počtu zamestnancov v rokoch 2001 až 2005 približne o 2000 osôb.

Fond národného majetku SR (FNM) má už na účte tri zo štyroch splátok za akcie Nafty Gbely, ktoré predal Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP). Tretia splátka vo výške 100 mil. Sk pribudla na účet fondu 11. augusta. Plynárom tak ešte ostáva uhradiť poslednú splátku vo výške 256 mil. Sk vo forme dlhopisov FNM v termíne do konca tohto roka.

Bankový sektor SR ukončil polročné hospodárenie so stratou 613 mil. Sk. Vyplýva to z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska. V rovnakom období roku 1999 vykazoval slovenský bankový sektor stratu takmer 4 mld. Sk. Podľa doteraz zverejnených informácií v červených číslach sa k ultimu júna 2000 pohybovala Poštová banka, a.s., ktorá zaevidovala 228-miliónovú stratu, Investičná a rozvojová banka, a.s., (IRB) ktorá skončila so stratou 147 mil. Sk a Komerční banka, a.s. Bratislava so stratou 632 mil. CZK. Konkurzné konanie súdy v prvom polroku vyhlásili na tri slovenské banky – nitriansku AG Banku, a.s., banskobystrickú Dopravnú banku, a.s. a bratislavskú Slovenskú kreditnú banku, a.s. Hospodárske výsledky Devín banky, a.s., ktorá mala v priebehu letných mesiacov výrazné problémy s likviditou, zatiaľ nie sú známe.

Vedenie Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. (SPP) hodnotí minulotýždňové navýšenie emisie eurobondov o 50 mil. EUR ako úspech. Riziková prirážka totiž klesla oproti pôvodnej emisii v objeme 150 mil. EUR z októbra 1999 zo 440 na 300 bázických bodov nad zodpovedajúcimi nemeckými štátnymi cennými papiermi. Podnik použije získané zdroje na refinancovanie už existujúceho dlhu, na budovanie distribučnej siete plynovodu a na rozvoj kogeneračných jednotiek. Pre agentúru SITA to povedala hovorkyňa SPP Helena Poláková.

Slovenské telekomunikácie, a.s. (ST) očakávajú v tomto roku zníženie hospodárskeho výsledku, ktorý by sa mal pohybovať len na symbolickej úrovni. Vyplýva to z upravených strategických zámerov spoločnosti na tento rok. Ako uviedol zdroj z nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom, ktorý nechcel byť menovaný uviedol, k úprave biznisplánu ST pristúpil ešte súčasný manažment podniku, ktorého členmi zatiaľ nie sú predstavitelia nemeckej spoločnosti ako majiteľa 51-percentného podielu ST. V pôvodnom podnikateľskom zámere ST, ktorý v rámci due diligence skúmal strategický investor pred svojim vstupom do telekomunikácií sa predpokladalo, že ST dosiahnu v tomto roku zisk približne 1,6 mld. Sk. Upravený podnikateľský zámer predbežne počíta podľa nemenovaného zdroja so ziskom 8 mil. Sk.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vo štvrtok vyhlásilo, že v otázke predaja licencií pre tretiu generáciu mobilných sietí (3G) sa neprikláňa k alternatíve usporiadania aukcií, pretože by to neúmerne predražilo tieto licencie na úkor neskoršej cenovej dostupnosti služieb, ktoré títo operátori budú poskytovať. Zaujalo tak prakticky opačné stanovisko ako Telekomunikačný úrad SR, ktorý preferuje aukčný predaj licencií pred tzv. beauty contests, čím by sa zabezpečili slušné príjmy aj pre štátny rozpočet. Analytici však upozorňujú na riziká týchto „súťaží krásy“ (beauty contests), pri ktorých by víťazi nemuseli priamo platiť za získanie licencie, zaviazali by sa však napríklad investovať v nasledujúcich rokoch do rozvoja siete. Ako pre SITA uviedol analytik P67 Value Zoltán Tihanyi, v prípade zvolenia spôsobu presadzovaného v súčasnosti ministerstvom, licencie na 3G siete môžu dostať záujemcovia, ktorí budú vybratí podľa nejednoznačných kritérií, prípadne budú mať lepší lobbing. „Okrem toho, že sa dozvieme o výhodách toho-ktorého operátora pre konečného spotrebiteľa, nedozvieme sa, ako si domáci trh cenia zahraniční investori z prostredia najnovších technológií,“ uviedol Z. Tihanyi. Očakávania, analýzy a vyhliadky prípadných investorov by podľa neho znemožnili cenám ísť do nereálnych výšok.

Protimonopolný úrad SR (PMÚ) v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyzval účastníkov správneho konania – maďarskú spoločnosť MOL Rt. a akciové spoločnosti Slovbena a Slovintegra, aby sa ústne alebo písomne vyjadrili k predmetu konania a výsledkom šetrenia, ktoré PMÚ vykonal vo veci koncentrácie spoločností MOL a Slovnaft. MOL si vyžiadal termín do 6. septembra, do ktorého sa k výsledkom vyšetrovania vyjadrí.

Tretiu emisiu eurobondov nominovaných v euro v objeme 45 mil. EUR uskutočnili Železnice SR (ŽSR) minulý týždeň v prostredí zlepšenej pozície Slovenska na zahraničných kapitálových trhoch, čo spôsobilo aj prizvanie SR do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Sedemročné eurobondy sa tak podarilo umiestniť za oveľa priaznivejších podmienok ako predchádzajúce emisie, a to s rizikovou prirážkou (spreadom) 262 bázických bodov nad desaťročnými nemeckými štátnymi dlhopismi Bunds. Železnice SR tak naplnili plánovaný objem emisie bondov na tento rok, ktorý predstavoval 200 mil. EUR. Celá výška emisie je zaručená štátom.

V priebehu mesiaca, prípadne do šiestich týždňov očakávajú ŽSR zvyšnú časť z druhej tranže úveru od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme 60 mil. EUR (približne 2,5 mld. Sk). Prvú tranžu v objeme 120 mil. EUR železnice dostali v roku 1999 a 20 mil. EUR z druhej tranže v prvej polovici tohto roka.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v decembri rozhodne o poskytnutí pôžičky pre ŽSR vo výške 80 mil. EUR. Ako zverejnila EBOR, pôžičku bude garantovať vláda. Železnice chcú použiť prostriedky z úveru na modernizáciu trate Bratislava – Trnava, modernizáciu medzinárodných nákladných vagónov a zároveň aj na znižovanie počtu a rekvalifikáciu zamestnancov. Náklady celého projektu dosiahnu 135 mil. EUR. Železnice v súčasnosti rokujú okrem EBOR aj s Európskou investičnou bankou.