Za prvý polrok tohto roka dosiahol podiel štátom kontrolovaných bánk (VÚB, IRB, SLSP) na celkovej bilančnej sume bankového sektora len 47,6 %. Už koncom minulého roka klesol ich podiel na 50,7 %, pričom ešte v závere roka 1993 bol ich podiel 71,8 %. V tomto roku teda po prvý krát klesol trhový podiel štátom kontrolovaných bánk pod polovicu bilančnej sumy sektora. V prvom polroku tohto roka pôsobilo v slovenskom bankovom sektore 25 bánk a tri pobočky zahraničných bánk. Kapitálová primeranosť k ultimu júna mierne vzrástla o 0,3 boda a dosiahla hodnotu 10,3 %. Bilančná suma bankového sektora vzrástla v prvom polroku o 5 % a dosiahla zhruba 815 mld. Sk. Ako pre agentúru SITA povedal viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Mudrík, centrálna banka v uplynulých rokoch v rámci ozdravovacieho procesu obmedzovala úverovú činnosť reštrukturalizovaných bánk, aby zvýšila tlak na ich ozdravenie. „Výsledkom týchto opatrení a ďalších okolností je, že v súčasnosti už tieto banky nemajú rozhodujúci podiel na bilančnej sume slovenského bankového sektora, “ povedal J. Mudrík. Viceguvernér NBS zároveň nesúhlasí s kritickými hlasmi ohľadne licenčnej politiky centrálnej banky voči zahraničným bankám. Kritika voči NBS sa zameriavala najmä na to, že sa pri udeľovaní licencie malým domácim bankám bez primeraného kapitálu a poznatkov správala benevolentnejšie, na druhej strane však tvrdo limitovala vstup zahraničných finančných inštitúcií do slovenského bankového sektora. „Národná banka musela pri svojich rozhodnutiach zobrať do úvahy aj názor bývalej vlády. Naopak, často sme boli kritizovaní, že sme veľmi benevolentní voči zahraničným investorom a rozpredávame domáce banky, “ uviedol J. Mudrík. V skutočnosti koncom roka 1994 bol podiel zahraničného kapitálu na základnom imaní bankového sektora len 11,1 %. Ku koncu júna tohto roka dosiahol podiel zahraničného kapitálu na základom imaní bánk v SR vrátane pobočiek zahraničných bánk 35,4 %. K poklesu oproti koncu minulého roka (39,2 %) došlo po navýšení imania Investičnej a rozvojovej banky o 2 mld. Sk Slovenskou poisťovňou. Zároveň uviedol, že v rokoch 1996 a 1997 NBS neudelila žiadnu bankovú licenciu, rovnako však ani domácemu ani zahraničnému subjektu. „Tieto čísla nehovoria o tom, že by sme obmedzovali prístup zahraničných investorov do našich bánk,“ zdôraznil J. Mudrík. Podľa neho sa NBS v roku 1995 rozhodla, že počas reštrukturalizácie výrazne obmedzí udeľovanie licencií. „Hlavným dôvodom bolo to, že reštrukturalizované banky nemohli v plnom rozsahu konkurovať zahraničným bankám, pretože sa oneskoroval proces ich ozdravenia. Mali sme záujem, aby tieto banky boli zachované, pretože sú v nich obrovské vklady obyvateľstva a plnia dnes nezastupiteľné funkcie, “ povedal viceguvernér. Pripustil však, že po nástupe novej vlády a pokroku v procese reštrukturalizácie by sa mohol prehodnotiť aj prístup zahraničného kapitálu. „Pokiaľ sa vláde a NBS podarí spolu s transformujúcimi sa bankami vyriešiť problém ich revitalizácie, potom nebude existovať žiadny dôvod proti uvoľneniu licenčnej politiky,“ dodal. Vývoj vkladov a bilančnej sumy bankového sektora v budúcich rokoch vo veľkej miere podľa J. Mudríka závisí od toho, ako sa bude rozvíjať investičné bankovníctvo a kapitálový trh. „Druhým problémom je to, že banky sú pod veľmi prísnym dohľadom a pod tlakom neustále zvyšovať kapitál a rezervy na novovznikajúce riziká. Takto sa môžu dostať do situácie, že prestanú byť konkurencieschopné s nebankovými inštitúciami,“ povedal. Ako viceguvernér uviedol, vznikajú firmy, ktoré sa snažia obchádzať bankovú licenciu a z toho plynúce povinnosti (kapitálová primeranosť, angažovanosť atď.) a nelegálnymi alebo pololegálnymi cestami získavajú vklady a ponúkajú veľké výnosy, čím vytláčajú banky z peňažného trhu. Podľa J. Mudríka záleží na tom, ako sa tieto procesy podarí skoordinovať, a ktorá tendencia prevládne. „Osobne zastávam názor, že pravidlá obozretného podnikania sa musia zdokonaľovať. Ak však banky budú musieť neustále zvyšovať rezervy, opravné položky a kapitál, je otázne či bude vôbec bankové podnikanie pre ich akcionárov atraktívne,“ skonštatoval. Preto je potrebné, aby banky a spoločnosti bez licencie, ktoré však ako banky podnikajú, mali rovnaké pravidlá.