Každý začiatok roka prináša mnoho nového. Účinnosť od 1. januára nadobudol nový zákon o platobnom styku (zákon

č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku.) Aké výhody prináša? Skrátili sa najmä medzibankové prevody v rámci územia Slovenska – na dva dni medzi rôznymi bankami a na jeden deň v rámci jednej banky. To znamená, že výplata by mala prísť na účet minimálne o jeden deň skôr, a banky na tom menej „trhnú“. Rýchlejší je aj cezhraničný platobný styk (v rámci EÚ), mal by trvať iba päť dní (§ 7). A konečne mysleli zákonodarcovia aj na sankcie, pretože do zákona zaradili aj zodpovednosť bánk za rýchlosť operácií. Takže v súčasnosti môžu klienti pri nedodržaní pravidiel žiadať od banky úroky z omeškania.

Účet v zahraničí

Spomínaný zákon dostal vysoké hodnotenie Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO v rámci projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení HESO. Podľa odborníkov, ktorí sa na hodnotení zúčastnili, je zákon doteraz najkomplexnejšou úpravou platobného styku v slovenskej legislatíve. Má podporiť bezhotovostný platobný styk obyvateľov. Guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko sa vyjadril, že kľúčové bude najmä postupné zavádzanie systému zúčtovania v reálnom čase. EÚ stanovilo pre tieto zmeny začiatok roku 2004. Pre takýto projekt je však dôležité aj dobré počítačové zázemie a legislatíva.

Aj novela devízového zákona nadobudla účinnosť začiatkom januára tohto roka. Liberalizuje cezhraničný pohyb kapitálu a prevod platieb v súlade so záväzkami SR voči EÚ a OECD. Podľa odborníkov, ktorí sa zúčastnili na projekte HESO, je novela správnym krokom smerom k otvorenej trhovej ekonomike. Od januára sú voľné operácie s finančnými derivátmi, a novela zrušila aj limity na povolené množstvo slovenských a cudzích platidiel pri ich vývoze alebo dovoze. Ďalšou dôležitou zmenou, ktorá však bude účinná až od budúceho roka, je skvelá a doteraz veľmi obmedzená možnosť otvárania účtov Slovákov kdekoľvek v zahraničí. A ani investovanie za hranicami Slovenska už nebude problémom. Do vstupu SR do EÚ sa však zachová obmedzenie nadobúdania nehnuteľností v SR cudzími štátnymi príslušníkmi.

Predmet úpravy zákona

č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku

a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,

b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,

c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,

d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,

e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,

f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.

§ 8 zákona o platobnom styku stanovuje úroky, ktoré zaplatí banka pri omeškaní

– Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu nezabezpečí odpísanie a pripísanie sumy prevodu v stanovenej lehote podľa § 7, je povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania. To platí aj v prípade, ak nedodržanie lehoty na pripísanie sumy prevodu zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia. Ak vykonávacia inštitúcia príjemcu nezabezpečí pripísanie sumy prevodu príjemcovi v danej lehote, je povinná zaplatiť príjemcovi úrok z omeškania.

Nárok na úrok z omeškania pri tuzemskom prevode nevzniká, ak toto omeškanie zapríčinil klient.

– Úrok z omeškania pri tuzemskom prevode sa vypočíta zo sumy prevodu a počtu dní omeškania. Na výpočet úroku z omeškania pri tuzemskom prevode sa použije dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď bola alebo mala byť suma prevodu odpísaná z účtu príkazcu alebo keď bola zložená príkazcom v hotovosti.

– Popri úroku z omeškania má príkazca, príjemca alebo vykonávacia inštitúcia aj nárok na náhradu škody.