Januárový výpadok priemyselnej produkcie podľa analytikov nemožno považovať za predzvesť jej celoročného vývoja. Priemyselná produkcia sa síce v januári medziročne prepadla až o 27 %, tento výsledok však bol negatívne ovplyvnený nielen oslabením dopytu na našich exportných teritóriách ale hlavne obmedzením výroby v dôsledku prerušenia dodávok plynu z Ruska. „Za jeden zo signálov o tom, ako vážne sa výpadok dodávok plynu dotkol slovenského priemyslu, možno považovať 13,2-percentný medziročný pokles vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov. V rovnakom mesiaci totiž vzrástol medziročne objem maloobchodného predaja potravín, nápojov a tabaku medziročne po očistení od zmeny cien o 15,8 %,“ konštatoval analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Aj preto sa podľa neho netreba nevyhnutne ponáhľať s posudzovaním rozsahu januárového prepadu ako známky tak rozsiahleho oslabenia dopytu po slovenskej priemyselnej výrobe.

Za najvyšším prepadom produkcie od roku 1999 podľa analytika VÚB banky Martina Lenka stojí najmä pokles priemyselnej výroby o 32,7 % a pokles v ťažbe nerastných surovín, zatiaľ čo dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vzrástla o 3,5 %. V rámci priemyselnej výroby klesla výroba medziročne vo všetkých jej sektoroch, najvýraznejšie však vo výrobe dopravných prostriedkov o 47,7 % a vo výrobe elektrických zariadení o 44,2 %, teda v dvoch ťažiskových odvetviach slovenského hospodárstva. „Netreba však zabúdať aj na to, že pre rozloženie dní pracovného pokoja a očakávania slabšieho celoročného dopytu pristúpili viaceré priemyselné podniky k dlhším než zvyčajným celozávodným odstávkam počas sviatkov. Takmer bezprostredne po ich plánovanom ukončení nasledovalo nútené obmedzenie výroby v dôsledku výpadku dodávok plynu,“ uviedol Vaňo. Ako dodal, januárový prepad produkcie, aj napriek tomu, že Slovensko čelí vážnemu oslabeniu externého dopytu, je tak praktickým pripomenutím zraniteľnosti slovenského hospodárstva nediverzifikovaným a nespoľahlivým zásobovaním základnými nerastnými surovinami.

V názoroch na ďalší vývoj priemyselnej produkcie sa však analytici, okrem zhody v tom, že priemysel bude naďalej medziročne klesať, rozchádzajú. Podľa Martina Lenka z VÚB totiž aj napriek obnoveniu dodávok plynu a „rozbehnutiu“ výroby februárové čísla zrejme nevykážu žiadne zlepšenie. „Naopak, očakávame, že celková priemyselná výroba vo februári zrejme opäť poklesla o 27 % z dôvodu neustále klesajúceho zahraničného dopytu a objednávok, na ktoré poukazuje podrobná štruktúra indikátoru dôvery v priemysle,“ uviedol.

Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho by však predsa len čísla v ďalších mesiacoch mohli byť o čosi pozitívnejšie. „V nasledujúcich mesiacoch už takéto výrazné prepady neočakávame, aj napriek tomu, že indikátor nových objednávok v priemysle, ktoré podniky dostali v decembri, sa u nás prepadol o 35,6 %, čo je po Maďarsku najväčší prepad v Európskej únii (EÚ). Mierne oživenie by mohli priniesť opatrenia na zmiernenie dopadov krízy, ktoré boli prijaté vo viacerých krajinách EÚ,“ povedal s tým, že najväčší vplyv na priemysel sa dá očakávať od šrotovného, ktoré zvýšilo dopyt po automobiloch u západných susedov, čo by sa malo prejaviť aj na produkcii automobiliek na Slovensku. „Predpokladáme, že vývoj priemyselnej produkcie by sa vo februári mohol pohybovať v intervale mínus 10 až mínus 15 %. V marci ohlásili závody PSA a Kia zvýšenie svojej produkcie v dôsledku spomínaných opatrení, takže marcové čísla by mali byť ešte lepšie,“ doplnil Valachy.