Výsledky cenzu malých a stredných podnikov, ktorý sa uskutocnil vlani od marca do septembra, nie sú až také prekvapivé. Projekt sa spája predovšetkým s preverením statusu aktivity. Spiace, ci mrtve firmy poznajú v každej krajine. Experti odhadovali, že v prípade Slovenska to bude 20 percent z celkového poctu. Potvrdilo sa. Navyše bolo možné aktualizovat základné údaje o podnikoch. Zmeny totiž nebývajú vždy zaznamenané v registroch, co v spôsobuje komplikácie tak v praktickom živote – podnik zmenil adresu, pošta nenachádza adresáta, ako aj nepresnosti štatistických zistovaní.

Projekt však sledoval hned viacero cielov, o ktorých verejnost príliš vela nevie, sú však velmi dôležité vzhladom na ocakávané zaclenenie SR medzi vyspelú európsku pätnástku. Išlo o rozsiahlu a pomerne zložitú akciu, neporovnatelnú s bežnými štatistickými zistovaniami. Náklady predstavovali zhruba 40 miliónov korún. Z programu PHARE nan bolo poskytnutých 500-tisíc eur (21,5 mil. Sk).

Cenzus bol zameraný na právnické a fyzické osoby a osoby s tzv. slobodným povolaním, ktoré patria do kategórie malých a stredných podnikov, ciže zamestnávajú do 250 zamestnancov. Na Slovensku bolo v roku 2001 evidovaných 365 783 takýchto podnikatelských subjektov. Vyše 121-tisíc dostalo na adresy získané zo živnostenského alebo obchodného registra dotazník. Následne vyšlo do terénu 780 anketárov, aby získali informácie od tých, ktorí nereagovali a vyplnený dotazník nezaslali spät. Napriek velkému úsiliu sa štatistikom nepodarilo preverit 8 415 podnikov, a to najmä pre ich dlhodobú absenciu na adrese uvedenej v živnostenskom registri, odchod do zahranicia, ukrývanie sa pred políciou alebo striktné odmietnutie poskytnút akékolvek informácie.

Register miestnych jednotiek

Kompletné spracovanie cenzu MSP ešte nejaký cas potrvá – predpokladá sa, že definitívne výsledky budú k dispozícii koncom tohto roku. Zatial je zrejmé, že z celkového poctu 121 461 skúmaných jednotiek bolo k 15. marcu 2002 viac ako 66-tisíc (54 percent) aktívnych a viac ako 55-tisíc (45 percent) neaktívnych.

Výsledky však poslúžili aj na vytvorenie štatistického registra miestnych jednotiek, ktorý Štatistický úrad SR potrebuje na produkciu štatistických údajov v regionálnom clenení, co je predpokladom cerpania regionálnych financných fondov EÚ. (Podrobnejšie v rozhovore s predsedom Štatistického úradu SR Petrom Machom.) Tento register bude významným nástrojom pri následných analýzach štruktúry a správania sa malých a stredných podnikov (mimochodom, koncom januára ich bolo na Slovensku dovedna 356 306), a pri analýzach ekonomickej a sociálnej situácie v jednotlivých regiónoch.

Súlad s Európou

Mottom cenzu bolo „Vytvorme súlad s Európou“. Ukazuje sa, že napojenie na medzinárodné registre je zložité. Najskôr treba zabezpecit harmonizáciu existujúcich národných registrov. Naša legislatíva inak upravuje vytváranie registrov pre právnické osoby, inak pre živnostníkov, a inak pre slobodné povolania, namietajú predstavitelia Štatistického úradu SR.

„Zatial sa hladá spôsob, ako legislatívne vytvorit harmonizovaný register. My však nie sme klúcovým hrácom. No aj štátnej správe by pomohlo, keby sa podarilo registre zintegrovat. Až potom pripadá do úvahy integrácia s Európskym obchodným registrom,“ pripomína predseda Štatistického úradu SR Peter Mach a dodáva, že je to pre Slovensko výzva bez ohladu na to, že na Európsky obchodný register nie sú momentálne napojené ani všetky clenské krajiny EÚ.

Jednorazová akcia

Pôvodne sa hovorilo, že podobný cenzus by sa mal opakovat každých pät alebo desat rokov. Vychádzalo sa z toho, že v štátoch s prechodnou ekonomikou sa štruktúra podnikov rýchlo mení. Navyše, zhruba štvrtine firiem zapísaných v registroch sa každý rok menia údaje. V Európe platí, že polnohospodársky cenzus sa robí každý desiaty rok, scítanie ludu sa na Slovensku uskutocnuje takisto raz za desat rokov. Išlo však o jednorazovú akciu. Štatistický úrad SR sa bude snažit v budúcnosti získavat informácie najmä zo zdrojov, ako sú sociálna poistovna alebo danový úrad.

Hovoríme s predsedom Štatistického úradu SR Petrom Machom

Cenzus sa zameral na malé a stredné podniky (MSP), o ktorých sa nevedelo, ci ešte vyvíjajú cinnost.

Áno. Išlo o 35 percent z celkového poctu malých a stredných podnikatelov SR zapísaných v živnostenskom alebo obchodnom registri, o ktorých sme nemali potrebné informácie. Ako sa to mohlo stat? Štatistické zistovania u živnostníkov totiž robíme výberovým konaním. To znamená, že neoslovujeme všetkých, ale len napríklad 20-percentnú vzorku (výsledok potom musíme násobit piatimi, aby zodpovedal celému súboru). Tak sa stalo, že o mnohých sme informácie nemali. Na základe informácií o pocte danových priznaní sme však dopredu vedeli, že všetci aktívni nie sú.

Kolko je teda na Slovensku skutocne neaktívnych MSP?

Ak prepocítame výsledok cenzu na celý súbor podnikatelov, zhruba 80 percent je ekonomicky aktívnych a 20 percent neaktívnych.

Co bude s neaktívnymi dalej?

To, že v súcasnosti nepodnikajú, neznamená, že v budúcnosti ešte nebudú. Cast z nich je takých, ktorí zatial nezacali, hoci povolenie majú a svoje podnikatelské aktivity len štartujú. Cast sa nachádza v situácii, ked nevie ako dalej. Cast naozaj skoncila, ale nepokladala za dôležité, aby sa vyškrtli zo živnostenského registra. V prípade spolocností s rucením obmedzením trvá tento proces pomerne dlho. Neaktívne podniky sa už nedostanú do žiadnej výberovej vzorky, budeme oslovovat už len aktívnych.

Súcastou cenzu bol aj tzv. twiningový projekt, co znamená, že sa uskutocnoval s pomocou expertov z krajín EÚ. Ako títo odborníci hodnotili jeho priebeh?

Naši zahranicní poradcovia ocenili spôsob, akým sa cenzus realizoval. Dosiahli sme štandardnú európsku úroven. Expertka zo Španielska tu pôsobila celý rok. Krátkodobo, zato viackrát, k nám pricestovali odborníci z Rakúska, aj naši pracovníci mali možnost zoznámit sa s prácou u nich.

Vlani, ked sa sa cenzus rozbiehal, ste spomenuli, že výsledky budú významné aj pri cerpaní financných prostriedkov z EÚ. Môžete byt teraz konkrétnejší?

Významným výsledkom cenzu bolo, že sa nám podarilo vybudovat eurokompatibilný systém lokálnych štatistických jednotiek. Vysvetlím to. Tento systém je dôležitý preto, aby sme vedeli rozdelit produkciu velkého podniku na miesta, kde sa naozaj vytvára. Podnik so sídlom v Bratislave môže mat výrobné závody v rôznych regiónoch Slovenska. Keby sme nemali register miestnych jednotiek, celá produkcia by bola sústredená len na Bratislavu. Sprehladnuje sa tak regionálna štatistika.

Regióny však ocakávajú, že budú môct získat prostriedky z fondov Európskej únie, a takto budú vyzerat bohatšie?

Ale keby sme nemali presnú regionálnu štatistiku, nemohli by sme cerpat pomoc pre regióny vôbec. To je podmienkou Európskej únie. Je pravda, že regióny sú takto o nieco bohatšie, ale stále splnajú kritériá poskytovania pomoci a cerpania z fondov.

O ktoré fondy ide?

Po vstupe do EÚ budeme môct cerpat podporu zo štrukturálych fondov a kohézneho fondu. Štrukturálne fondy sú orientované na pomoc polnohospodárstvu, regionálny rozvoj a sociálnu pomoc. Kohézny fond zase na oblast životného prostredia (napríklad výstavba cisticiek odpadových vôd) a na rozvoj dopravnej infraštruktúry (napríklad cesty a železnice). Závisí od nás, ako kvalitne pripravíme projekty. Únia nás upozornuje, aby sme sa na cerpanie fondov dobre pripravili.

Zasielanie dotazníkov v elektronickej podobe umožnuje americkým štatistikom zverejnit výsledky zistovania o dva týždne skôr, ako je to v európskych krajinách. Urcite by takúto možnost uvítali aj administratívou zatažení slovenskí podnikatelia.

Samozrejme, je to cesta, ako zrýchlit štatistické zis-tovania. V súcasnosti prebieha pilotný program, v ktorom v rámci výkazníctva v priemysle skúšame tento spôsob zberu informácií zo spravodajských jednotiek. Prácu by ulahcilo, keby úctovnícke softvéry štatistický výkaz produkovali priamo z úctovníctva. Od budúceho roku by sme chceli prostredníctvom internetu sprístupnit všetky štatistické formuláre a budeme hladat cestym, aby nám ich podnikatelia mohli po vyplnení posielat elektronickou cestou spät.