Z doterajšej finančnej pomoci Grécku sa väčšina prostriedkov nevráti. Vyplýva to z ankety medzi dvanástimi ekonomickými analytikmi, ktorú uskutočnil inštitút INEKO v októbri a novembri 2012. Z druhého balíka pomoci, ktorého sa cez záruky už zúčastňovalo aj Slovensko, sa podľa nich veriteľom vráti iba polovica. Z prvého balíka, na ktorom Slovensko ešte neparticipovalo, očakávajú návratnosť iba tretiny zdrojov.

V prípade ostatných problémových krajín to analytici vidia s návratnosťou pozitívnejšie. Ak ide o pomoc Írsku, predpokladá sa návratnosť vloženého kapitálu v priemere na 92 %. Plnú návratnosť pomoci očakáva väčšina oslovených analytikov z prípadnej pomoci Španielsku a Slovinsku. Naproti tomu z pomoci Portugalsku by sa mali vrátiť približne tri štvrtiny a z prípadnej pomoci Cypru len zhruba dve tretiny zdrojov.

Analytici pritom očakávajú mierne vyššiu návratnosť prostriedkov poskytnutých v rámci trvalého eurovalu na priemernej úrovni 81 %. Pri dočasnom eurovale v priemere predpokladajú návratnosť 71 %. Závisieť však bude od viacerých faktorov. „Ak sa Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) naozaj nebude počítať do dlhov krajín, môže byť pravdepodobnosť nesplatenia vyššia. Najmä ak si na splatenie svojich pôžičiek ESM bude požičiavať nové peniaze a nebudú doň musieť platiť členské štáty,“ uviedol v rámci prieskumu Michal Lehuta z Trend Analysis.

Z prieskumu taktiež vyplýva, že zadlženým krajinám v Európskej únii by mala byť pomoc poskytnutá. Mala by však byť podmienená najmä štrukturálnymi reformami, obmedzením verejných výdavkov a privatizáciou. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša je v záujme všetkých členov únie predísť neriadenému bankrotu zadlžených krajín a zabezpečiť, aby mali udržateľné verejné financie, a aby sa v budúcnosti nedostali do podobných problémov. Polovica analytikov je pritom za to, aby problémy zadlžených krajín eurozóny pomáhala riešiť celá Európska únia, polovica súhlasí s dnešným stavom, teda s tým, že pomoc poskytuje iba eurozóna.