Slovensko prekonalo šok z rozdelenia federácie v roku 1993 prekvapivo dobre, ale pokračujúce nadhodnocovanie slovenskej koruny od roku 1994 neustále zhoršovalo konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Reštrukturalizácia pokračuje pomalým tempom a finančná situácia podnikov sa neustále zhoršuje. Tieto faktory, spolu s nízkym hospodárskym rastom, negatívne vplývajú predovšetkým na bankový sektor. Vyplýva to z novej štúdie Rakúskeho inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnania (WIIW).
Podľa WIIW sa to týka predovšetkým štátnych peňažných inštitúcii Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka, ktoré sú z dôvodu vysokého podielu klasifikovaných úverov prakticky nesolventné. V dôsledku toho by mohol byť negatívnym vývojom ovplyvnený celý bankový sektor. Nová vláda má v tomto smere malé možnosti, nakoľko musí uplatňovať reštriktívnu politiku, ktorá naráža na odpor obyvateľstva.
Posledné úsporné opatrenia vo forme znižovania verejných investícií, krátenia subvencií na teplo, verejnú dopravu a nájomné boli zamerané na znižovanie rozpočtového deficitu a zároveň na vyrovnanie silnej vonkajšej nerovnováhy. V prípade, že sa úsporné opatrenia nedotiahnu do konca, utrpí dôveryhodnosť krajiny, vzrastú náklady v dôsledku vysokého zahraničného dlhu a celková zadlženosť povedie v strednodobom horizonte k ďalším problémom.
Striktné dodržiavanie reštriktívnych opatrení môže viesť k znižovaniu deficitu bežného účtu platobnej bilancie a znižovaniu podielu zahraničného dlhu na hrubom domácom produkte (HDP) v budúcich rokoch na úroveň pod 50 %. Súčasne však brzdí rast tak, že z krátkodobého hľadiska treba rátať so znižovaním rozpočtových príjmov a ďalším nárastom počtu nezamestnaných.
WIIW vypracoval pre vývoj na Slovensku do roku 2010 dva scenáre. Za predpokladu stabilizačnej hospodárskej politiky dosiahne HDP Slovenska 55-percentnú úroveň priemeru Európskej únie (EÚ) až v roku 2010, čo by bolo len o 3 percentuálne body viac ako v roku 1998. Naopak v prípade rastovo orientovanej hospodárskej politiky by sa HDP Slovenska mohol do roku 2010 vyšplhať na 70-percentnú úroveň priemeru EÚ.
V prípade, že sa potvrdia náznaky hospodárskeho rastu vo východnej Európe, mohol by sa vplyv úsporných opatrení slovenskej vlády odzrkadliť v menšej miere na HDP a vláda by disponovala väčším priestorom na zlepšovanie makroekonomických ukazovateľov. Pokiaľ sa nebude hospodárska politika krajiny prehnane orientovať na protiinflačné opatrenia, WIIW predpokladá pozitívny vývoj.