Čína sa zriekla desaťročnej praxe pevného kurzu svojej národnej meny juan, ktorý bol naviazaný na americký dolár. Minulý týždeň vo štvrtok (21. júla 2005) zaviedla plávajúci kurz a súčasne revalvovala národnú menu o 2 %. V oficiálnom komuniké sa hovorí o tom, že tento krok podorí socialistickú trhovú ekonomiku Číny. Tento krok môže viesť k obnoveniu trendu poklesu kurzu amerického dolára voči voľne vymeniteľným menám na svetových devízových trhoch.

Čínski úradníci tak často odmietali klebety o pripravovanej revalvácii miestnej meny, že minulotýždňová udalosť bola neočakávaná a zaskočila všetkých. Kurz juanu sa bude teraz určovať na základe koša mien, teda hodnôt viacerých mien na devízových trhoch. Tak to oznámila Národná banka Číny. Čínska centrálna banka zatiaľ neoznámila z čoho bude pozostávať menový kôš.

Invetsičné banky predpokladajú, že americký dolár by mal mať v koši zastúpenie na 70 – 80 %. Na zvyšnej časti menového koša by sa mali podieľať euro, japonský jen a pravdepodobne ďalšie meny ázisjských krajín.

Podľa oficiálneho vyhlásenia čínskej centrálnej banky, kurz juanu môže počas dňa kolísať v úzkom pásme s odchýlkou 0,3 % od kurzu, ktorý zafixovala centrálna banka v predchádzajúci deň. Minulý štvrtok bol viac ako desaťročný kurz udržiavaný na úrovni 8,28 juanu / USD bol určený na úrovni 8,11 jenu / USD, teda o 2,1 % viac.

Americkí politici žiadali Čínu, aby revalvovala juan nie menej ako o 10 %. Bez ohľadu na to, rozhodnutie Číny kledne prijal Biely dom. Na krok Čínskej centrálnej banky pozitívne reagovala aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Plávajúci kurz čínskeho juanu prinesie úžitok nielen globálnej ekonomike, ale aj samotnej Číne.

Nízky kurz čínskej meny sa nepáčil mnohým výrobcom tovarov v USA, Európe, Japonsku, pretože jeho výsledkom je väčšia konkurencieschopnosť podnikov, ktoré podnikajú v Číne. Na jar tohoto roku dokonca niekoľko amerických senátorov navrhovalo, aby sa zaviedla 27,5 pecentné clo na všetky čínskej tovary.

Opatrenie prijaté čínskou centrálnou bankou nie je len symbolické.Čína nebude potrebovať prijímať radikálne riešenie. Jeden deň upraví kurz o 0,3 %, ďalší o 0,3 % atď. Za desať dní to budú spolu tri percentá. Čínska vláda sa však nebude nikde ponáhľať. Čína bude balansovať na hrane, Bude sa snažiť chráni´t svoju ekonomiku najmä před tlakom zo strany USA. Tento argument môže podporiť aj ten fakt, že prvá revalvácia čínskej národnej meny nebola veľmi prudká. Rozhodnutie Číny môže trh vnímať ako negatívnu správu pre americké štáne dlhopisy. Čína nebola jedinou krajinou, ktorá urobila rozhodnutie prejsť od pevného kurzu k plávajúcemu. V ten istý deň oznámila o zmene kurzovej politiky aj centrálna banka Malajzie.

Čo prinesú tieto zmeny? Čím via bude čínska centrálna banka a iné centrálne banky revalvovať svoje meny, tým menej dolárov budú nútené nakupovať. Kvôli korekcii kurzu svojich nárpdných mien budú musieť skôr nakupovať meny, ktoré budú základom menového koša.

Opatrenie Národnej banky Číny sa tak rýchlo neprejaví v obchodnej bilancii USA. Deficit obchodnej bilancie USA v obchode práve s Čínou dosiahol koncom minulého roku rekordných 162 mld. USD. V tomto roku by mal podľa predpovede Národnej asociácie výrobcov tovarov dosiahnuť 225 mld. USD. Situáciu by mohlo zmeniť len ďalšie oslabenie kurzu USD voči iným menám.

Čína k tomuto kroku pristúpila aj preto, lebo jej ekonomika každročne stúpa viac jako o 9 %. Znamená to, že je schopná absorbovať mierne zdraženie vyvážaných tovarov.To rozhodnutie môže znamenať aj to, že sa potvrdzuje dlhodobá tendencia znižovania kurzu amerického dolára.