Reforma dôchodkového systému patrí medzi najdôležitejšie a medzi najzložitejšie refromy, z casového hladiska nadlhodobejšie a najdrahšie reformy, ktoré robíme a musíme robit. Ešte drahšie by bolo dôchodkovú reformu nerobit.

Nebudem predstavovat reformu. To je úlohou ministra (Ludovíta) Kaníka. Neviem do akej miery ste s nou, alebo nie ste s nou oboznámení. Je verejne prístupná niekolko týždnov na internete odvtedy kedy bol rezortný návrh daný na medzirezortné pripominekovanie. Predpokladám istú znalost základných princípov, preto sa ich nebudem dotýkat. Chcel by som povedat o tom, co zasadzuje reformu do širších súvislostí a pár poznámok, ktoré považujem za dôležité co sa týka dalšej diskusie a co sa týka dnešných a budúcich ocakávaných podmienok – aká by mala byt optimálna dôchodková reforma z hladiska ocakávaných podmienok, ktoré musia byt na nu kladené. Celkom urcite sa zhodneme na tom, že táto reforma je dôležitá, zložitá, ale aj mimoriadne zložitá. Týka sa každého, budúcich generácií a pre každého osobne je velmi citlivou a dôležitou otázkou to, akým spôsobom bude zabezpecený v starobe.

Nejdem hovorit preco je dnešný systém neudržatelný, prípadne preco je neudržatelný bez niektorých zmien, ktoré sa musia tak, ci tak urobit. Je to pomerne známe a bude sa o tom diskutovat. Chcel by som pripomenút jednu vec, ktorá je pomerne známa, ale chcem ju pripomenút. Pri transformacných tažkostiach privelmi casto zabúdame, že náklady s tým spojené sú do znacnej miery spojená s dedicstvom, ktoré sú dôsledkom deformácií, ktoré tu štyridsat rokov boli. Musím povedat, že dôchodkový systém je jedným z príkladov. Ešte za prvej republiky a ešte za Slovenského štátu existovali dôchodkové fondy, ktoré mali naakumulovaných množstvo zdrojov, ktoré boli potom zoštátnené, znárodnené, peniaze sa minuli a prešlo sa priebežný systém financovania niekdy zaciatkom pätdesiatych rokov. Priebežný systém fungoval a funguje tak, že je nevyhnutné ho zmenit, pretože by došlo ku kolapsu tohto systému. Vidno v nom ešte stále urcité dedicstvo deformácií z minulosti. Netreba na to zabúdat, hoci sa o tom nezvykne casto hovorit. Dotknem sa dnes kratšej histórie posledných rokov, kedy sa v rokoch 1998 a 2002, kedy sa v Programovom vyhlásení vlády a niekolkých koncepcných materiáloch spomína dôchodková reforma. Príprava na nu nebola dostatocná. Myslím si, že hlavným dôvodom bolo isté ideologické obmedzenie strany, ktorá riadila Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bolo tam implicitná nedôvera voci súkromnému vlastníctvu, teda aj voci budúcim možným správcovským spolocnostiam, teda dôchodkovým fondom.

Bola snaha navrhnút vytvorenie druhého piliera, ktorý by neznamenal konkurenciu, neznamenal by podnikanie a neznamenal by najlešpie zhodnocovanie prostredkov. Volbami v roku 2002 sa táto ideologická prekážka odstránila. Každý kto mal možnost cítat tieto koncepcné materiály, my sme sa nimi zaoberali na Rade pre hospodársky a sociálny rozvoj v priebehu roku 2001 a 2002, videl že táto nedôvera bola v nich zakomponovaná. Volbami sa vytvorili podmienky pre to, aby sa urobila zásadnejšia reforma dôchodkového systému z druhým pilierom povinného sporenia, ktorý bude mat dostatocnú váhu tak, aby sa do systému dôchodkov mohla stát na skutocnej konkurencii, súkromnom vlastníctve, inciatíve a osobnej zodpovednosti za budúcnost. Chcel by som vyzvat, aby sme sa vyvarovali ideologizácii tohto problému z druhej strany, aby sme tieto veci posudzovali vecne, objetkívne a nezaujato z hladiska rizík a šancí, ktoré tento proces sprevádza.

V koncepcii sa hovorí, že sa navrhuje trojpilierový systém, ale v skutocnosti z hladiska dlhodobej perspektívy sa v zásade navrhuje dvojpilierový systém, pretože dvojpilierový systém financovania. Priebežný pilier má byt len docasný a má fungovat len dovtedy, pokial si ludia do casu ked budú poberat dôchodky nemôžu nasporit. Potom by sa mal (prvý pilier) zmenit len na akýsi systém sociálnej záchrannej siete, pre tých ktorí v druhom pilieri nenasporia dostatocné množstvo prostriedkov. Nebudem hovorit o pozitívach povinného dôchodkového sporenia, teda druhého piliera. Je to zrejmé a evidentné z hladiska zavedenia konkurencie, súkromnej iniciatívy, z hladiska kumulovania dlhodobých zdrojov, ktoré môžu slúžit na investície, zdroj dlhodobých pôžiciek. Tieto pozitíva sú dostatocne známe a sú aj deklarované v koncepcii. Chcem upozornit na niektoré náklady a riziká, ktoré so sebou (refoma) prináša. V zásade je to tak, že priebežný systém má svoje obmedzenia a existuje dostatok dôvodov na to, aby sa refoma usktocnila. Základná otázka znie tak, ci výsledkom reformy má byt trojpilierový systém istou váhou prvého piliera, alebo to má byt dvojpilierový systém, ktorý je založený v zásade len na sporení, na povinnom, alebo dobrovolnom povinnom.

Nebudem hovorit o pozitívach, ale budem hovorit o rizikách, pretože si myslím, že je potrebné o týchto rizikách hovorit, kvôli ich optimálnemu riešeniu. Myslím si, že najmä v poslednom období je istá volatilita a istá zranitelnost vývoja akciových trhov. Je celkom zjavné a celkom evidentné, že dochádza k velkým výkyvom (cien) a ovplyvnuje to mieru výnosovosti a zhodnocovanie zdrojov v druhom pilieri. Další fenomén, ktorý je potrebné rozoberat sú fiškálne náklady. Je evidentné, že cím je razantnejší prechod z priebežného piliera do kapitálového piliera, tým vyššie sú fiškálne náklady, ktoré sú s tým spojené. Dalšie veci, ktoré treba analyzovat sú transakcné náklady. Je celkom evidentné, že dobrý systém dôchodkového zabezpecenia vyžaduje velmi prísny a velmi dôkladný systém dohladu, aby sa minimalizovali riziká zneužitia týchto prostriedkov. Okrem toho existujú náklady spojené so správou prostriedkov a na reklamu. Ked hovoríme o Slovensku treba brat do úvahy aj dalšie špecifiká ako napríklad nerozvinutost domáceho kapitálového trhu a obmedzenia, ktoré budú minimálne v najbližších rokoch spojené so zhodnocovaním financných prostriedkov v zahranicí. Myslím si, že by nebolo reálne predpokladat, že v priebehu najbližších rokov sa kapitálový trh rozvinie tak, aby fungoval tak ako by sme všetci chceli. Je pravdou, že dôchodková reforma a zdroje, ktoré z nej vzídu môžu byt významným stimulom rozvoja kapitálového trhu. Táto súvislost tu existuje.

Zhodnocovanie domácich zdrojov na zahranicných trhoch bude do znacnej miery podmienené a myslím si aj obmedzené aj kurzovým vývojom. Dá sa predpokladat, že kurz slovenskej koruny bude v najbližších rokoch zhodnocovat, ci už otvorene, alebo skryte. To svojim spôsobom obmedzuje zhodnocovanie korunových aktív v zahranicí, s tým že musia byt následne transformované do korunových. Aj toto sú veci, o ktorých treba hovorit, pretože základnou vecou, o ktorej sa hovorí je to ako sú zhodnocované prostriedky v tomto systéme. V priebežnom systéme sa základný vztah odvíja od vývoja reálnych miezd. Pri kapitálovom sa vyvíja zhodnotenie v závislosti na vývoji na kapitálových trhoch. Chcel by som, aby sme sa vyvarovali urcitých príliš velkých ocakávaní, ktoré môžu znamenat aj sklamania. Skúsenosti z okolitých krajín, z Polska a Madarska, ukazujú, že minimálne v krátkodobom horizonte s amôže stat, že miera zhodnotenia uložených prostriedkov nebude taká vysoká ako sú všeobecné ocakávania, dokonca sa môže stat, že bude nižšia ako je v priebežnom systéme ovlyvnenom vývojom reálnej mzdy. To nie je argument a nemal by byt argument proti uskutocneniu dôchodkovej reformy. Mali by sme to mat na vedomí, aby sme nevyvolali nadmerné ocakávania, aby sme nevyvolali skepsu. Záverecná poznámka. Ako dôkaz úspešnej dôchodkovej reformy sa uvádza casto Chile. Je to velmi inšpiratívna skúsenost a je velmi pozitívna. Zároven je ale velmi potrebné rozobrat dalšie podmienky, aby to bolo úspešné. Je tu aj mnoho neúspešných príkladov reforiem, napríklad v iných krajinách Latinskej Ameriky. Preto je velmi potrebé povedat si aké sú predpoklady pre takéto reformy. Napríklad predpokladom je zdrabý udržatelný rast a makroekonomická stabilita. Myslím si, že Slovensko má predpoklady na to, aby predpoklady naplnilo, aj v súvislosti s pokracovaním v integrácii Slovenska do Európskej únie. Myslím si, že aj v súvislosti s nou môžu byt tieto podmienky naplnené. Pevne verím, že budú naplnené. Šancu, ktorá je pred nami treba naplnit. Chcem zdôranit, že o veciach, ktoré som sa tu snažil naznacit treba serióznejšie a hlbšie diskutovat, tak aby sme nesklzli k tomu ako v rokoch 1998 – 2002 ked tu bola urcitá idelologická zábrana uskutocnenia skutocnej reformy, a aby sa niecoho podobného nedopustili z druhej strany.

Dve poslené poznámky sa týkajú fiškálnych nákladov na refomu. K danovým súvislostiam chcem dodat, že koncepcia predpokladá, že príspevky aj do dobrovolného a aj do povinného systému by mali byt danovo odpocítatelnými položkami. Práve teraz dokoncujeme reformu danového systému, ktorá je založená okrem iného na princípe zjednodušenia a na odstránení špeciálnych režimov zvýhodnení. V tomto zmysle je návrh v rozpore s týmto princípom reformy. Nechcem povadat, že o týchto veciach necheceme diskutovat a ani neuvažujeme. Je oprávnené a opodstatnené, aby sme diskutovali a aby sme našli oblasti kde to môže byt zdôvodnené. Netvrdím, že to striktne odmietneme, a že to nebudeme akceptovat tak ako je to zdôvodnené v dôchodkovej reforme. Poviem len že môže existovat niekolko oblastí, ktoré môže štát podobným spôsobom podorit správanie obyvatelov. Je evidentné, že toto je oblast, o ktorej je treba diskutovat kde existujú isté dôvody na to, aby sme o týchto dôvodoch diskutovali. Je celkom urcite v záujme štátu, aby co najviac ludí prebralo zodpovednost za svoj život v budúcnosti a v starobe, aby sa v co najväcšej miere rozvinulo aj doplnkové dôchodkové poistenie a sporenie. Co sa týka nákladov na prechod, taj je to primárna vec. V tejto koncepcii je urobený len prvý nácrt fiškálnych dôsledkov a ich krytia. Urcite budeme požadovat aj vypracovanie alternatívnych, nezávislých kvantifdikácií, ked sme požiadali asi štyri, alebo pät subjektov, vrátane zahranicných o kvantifikáciu dôsledkov rôznych alternatív zmien daní, tak aby sme sa rozhodovali so znalostou veci, zodpovedne a kompetentne. V zásade platí, že táto reforma bude velmi nárocná, že náklady na prechod od priebežného k fondovému sú znacné. Myslím si, že existuje aj zhoda v tom, že treba využit zdroje z privatizácie ne tieto úcely. Zároven platí, že náklady na najbližšie roky sú pokryté, takže teraz nie je akútna potreba zdrojov z privatizácie, novej privatizácie na krytie týchto nákladov. Zároven však platí, že ak sa získajú teraz financné zdroje z privatizácie, tak sa dá ovela jednoznacnejšie povedat, aby boli použité na privatizáciu na zabezpecenie nákladov dôchodkovej reformy. Ked sú napríklad bežným príjmom ako napríklad dividendy z podnikov, ktoré nie sú privatizovaé, tieto výnosy sú príjmom štátneho rozpoctu, tak je ovela tažšie zabezpecit, aby bli použité na iné ako bežné výdavky. Môžeme povedat, že aj tieto výdavky môžu byt v budúcnosti pokryté aj z bežných výdavkov štátu. Zároven, ak chceme dosiahnut úspech, teda zdrabý ekonomicky udražtelný rat, ktorý je mimochodom aj podmienkou takejto reformy, je co najmenší deficit verejných financií. Potom bude potrebné privatizovat a výnosy z privatizácie použit na zníženie štátneho dlhu a dlhovej služby, cím sa vytvorí väcší priestor na financovanie nákladov dôchodkovej reformy. Rád by som zdôraznil, že privatizácia je nevyhnutná nielen kvôli krytiu nákladov na reformu dôchodkovej reformy.

(Prepis a úprava Vladimír Bacišin)