Zahraničný obchod SR v prvom mesiaci tohto roku dosiahol deficit 5,8 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu schodku o 1 mld. Sk, čo bolo ovplyvnené pokračovaním tendencií z druhej polovici minulého roka najmä vo vývoji zahraničného dopytu.

V porovnaní s priemernou hodnotou dovozu a vývozu v roku 2001, bola ich dosiahnutá úroveň v januári 2002 ovplyvnená aj sezónne nižšou dynamikou zahranično-obchodnej realizácie na začiatku roka.

Vývoz dosiahol 45,1 mld. Sk a v porovnaní januárom 2001 poklesol o 3,2 mld. Sk t.j. o 6,6%. Na znížení úrovne vývozu sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka čiastočne podieľal aj pokles cien surovín. Vývoj zahraničného obchodu bol však na strane vývozu vo veľkej miere poznačený predovšetkým pretrvávajúcou recesiou na svetových trhoch, čo spôsobilo ďalší pokles vývozu polotovarov a to hlavne železa a ocele.

Objem dovezeného tovaru predstavoval 50,9 mld. Sk, pri medziročnom poklese o 2,2 mld. Sk, t.j. o 4,1% (objem dovezeného tovaru zaznamenal pokles na medziročnej úrovni prvýkrát od októbra 1999). Dovoz tovaru bol ovplyvnený nižšou hodnotou dovozu surovín (vzhľadom na mierny pokles cien ropy a plynu) a dovozu polotovarov (v súvislosti s nižšou úrovňou exportu). V januári 2002 bol nižší dovoz aj v skupine strojov, prístrojov a zariadení a predmetov konečnej spotreby, čo mohlo súvisieť s vyššou hladinou dovozov týchto komodít koncom roku 2001 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Slovenskí analytici sa zhodujú, že januárový deficit zahraničného obchodu SR, ktorý bol na úrovni 5,8 mld. Sk, nedosiahol očakávaný prepad. Pôvodné predpoklady hovorili až o 9 mld. Sk. Napriek tomu oproti decembrovým hodnotám mierne vzrástol podiel deficitu zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte na 12-mesačnej báze. Dôvod najslabšej januárovej bilancie zahraničného obchodu Slovenska za posledné štyri roky analytici vidia najmä v pretrvávajúcom poklese vývozných aktivít slovenských subjektov.

Podľa analytika Slavie Capital Pavla Ondrisku nie je prekvapením, že slabý zahraničný dopyt sa odrazil v poklese vývozu do krajín Európskej únie, zaujímavý je ale najmä štvrtinový pokles vývozu do Českej republiky. Pasívnu obchodnú bilanciu podľa neho ovplyvnila aj odstávka výroby v spoločnosti U.S. Steel Košice kvôli recesii na trhu s oceľou, čo zapríčinilo až 40-percentný pokles vývozu kovových výrobkov.

Analytik Slovenskej ratingovej agentúry (SRA) Ľudovít Ódor predpokladá, že po znížení dynamiky rastu deficitu môže nasledovať fáza stabilizácie. „Dôvody na výrazný pokles schodku zatiaľ nevidíme, avšak nádeje na mierne zlepšenie stále žijú,“ uviedol. K negatívnemu vývoju zahraničného obchodu podľa Ódora prispel aj silnejší kurz koruny v porovnaní s januárom minulého roku. Podľa Viliama Pätoprstého, analytika Poľnobanky UCI Group, k pozitívnejším výsledkom oproti predpokladom prispel aj import, ktorý zaznamenal prvé medziročné zníženie od októbra 1999. To podľa neho potvrdzuje trend klesajúcej miery rastu dovozu z konca minulého roka.

Ako uviedla analytička ČSOB Silvia Čechovičová, za nižšou dynamikou dovozu stojí najmä 1,8-percentný pokles importu v segmente strojov a zariadení, ktorý bol v uplynulom roku hlavným faktorom zvyšovania dovozu. Napriek nižšiemu deficitu zahraničného obchodu však nepredpokladá zníženie úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska, ktorá bude sledovať vývoj ďalšie tri až štyri mesiace.

Deficit zahraničného obchodu by mal byť podľa analytika Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne dostatočným dôvodom na zníženie výdavkov štátu, pretože v druhej polovici predchádzajúceho roka vykazovali najvyššiu dynamiku práve spotrebné dovozy. Ján Tóth z ING Bank očakáva, že spotrebné dovozy sa budú udržiavať na rovnakej úrovni, znižovať by sa však mohol objem technologických dovozov.

Hlavný rozdiel medzi nami očakávanou úrovňou a skutočnosťou, bolo precenenie vplyvu povianočných nákupov. Aj keď maloobchodné prieskumy potvrdzovali vyššie predaje ako v decembri, išlo zrejme iba o vypredaj zásob, ktorý nebol nahradený novým tovarom v nami predpokladanej miere.

Analytik Poštovej banky Pavol Popp za dôvod, ktorý spôsobil rozdiel medzi odhadmi analytikov a skutočnosťou považuje precenenie vplyvu povianočných nákupov. „Aj keď maloobchodné prieskumy potvrdzovali vyššie predaje ako v decembri, išlo zrejme iba o výpredaj zásob, ktorý nebol nahradený novým tovarom v nami predpokladanej miere,“ povedal Popp.