(Vypracované Národnou bankou Slovenska, uvedené v plnom znení)

Vývoj zahraničného obchodu bol aj v decembri charakterizovaný vysokým prevýšením dovozu nad vývozom a jeho deficit podľa predbežných údajov dosiahol 16,0 mld. Sk, čo predstavovalo najvyšší mesačný deficit v roku 2001. V porovnaní s decembrom 2000 bol vyšší o 5,3 mld. Sk

V decembri 2001 sa vyviezol tovar v hodnote 43,6 mld. Sk, čo predstavovalo pokles v medziročnom porovnaní o 3,7 % (v USD o 2,7 % a v EUR o 2,7 %). Objem dovezeného tovaru dosiahol 59,7 mld. Sk a jeho medziročný rast 6,5% (v USD o 7,4 % a EUR o 7,5 %).

Vývoj decembrového zahraničného obchodu sa prejavil v ďalšom znížení dynamík rastu dovozu a vývozu v kumulatívnom vyjadrení, pričom rast dovozu o 20,9 % (o 15,6 % v USD, resp. o 18,9 % v EUR) predstihol vývoznú dynamiku, ktorá dosiahla 11,3 % (6,4 % USD, resp. o 9,5 % v EUR). Podľa predbežných údajov ŠÚ SR sa v roku 2001 vyviezol tovar za 610,7 mld. Sk a doviezol tovar v hodnote 713,9 mld. Sk. Ročný deficit zahraničného obchodu dosiahol 103,2 mld. Sk a v porovnaní s rokom 2000 bol vyšší o 61,5 mld. Sk.

Za jednu z hlavných príčin vysokého deficitu zahraničného obchodu je možné považovať obnovenie rastu domáceho dopytu. Nižšie deficity v rokoch 1999 a 2000 boli dosiahnuté aj za pomoci administratívnych opatrení, ktoré smerovali do oblasti obmedzenia spotreby a mali len krátkodobý účinok.

Na vývoji deficitu sa podieľal aj medziročný pokles prírastku vývozu, resp. stagnovanie objemu vývozu osobných áut, organických chemických výrobkov a plastov, resp. nižším nárastom vývozu železa a ocele a hliníka.

Ďalšou z príčin výrazného deficitu bola vysoká dovozná náročnosť investičného dopytu. Dovoz v skupinách stroje, elektrické prístroje a prístroje optické a meracie vzrástol o 43,9 mld. Sk (rast o 19,7 mld. Sk v roku 2000). Detailnejší pohľad na štruktúru týchto skupín ukazuje, že len určitú časť je možné považovať za dovozy technológii a strojov slúžiacich k ďalšej výrobe. Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska (NBS) prírastok dovozu technologických zariadení pre jednotlivé odvetvia národného hospodárstva s možnými budúcimi efektmi na vývoz vzrástol o 17,6 mld. Sk, pričom ich podiel na celkovom náraste dovozu sa zvýšil na 14,2 %.

V prípade importu technológií je možné ich prorastový vplyv na deficit obchodnej bilancie akceptovať, pretože bol z veľkej časti financovaný priamymi zahraničnými investíciami a mal by predstavovať potenciál zvyšovania exportnej výkonnosti SR.

Vysoký deficit zahraničného obchodu v decembri mohol súvisieť aj so zvýšeným dopytom domácností v súvislosti s Vianocami, pričom tento dopyt bol dodatočne podporený výplatou dlhopisov FNM v závere minulého roka.

Základný problém v zahranično – obchodných vzťahoch predstavuje vysoká dovozná náročnosť a malá pružnosť domácich výrobcov reagovať na zvýšenie domáceho dopytu, čo sa odrazilo v zvýšených dovozoch nielen polotovarov a strojov, ale aj spotrebných predmetov. Vo vybranej skupine priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov vrátane osobných automobilov dosiahol prírastok dovozu 24,1 mld. Sk, čo predstavovalo 19,5 % z celkového nárastu dovozov.

Aktívne saldo bilancie služieb dosiahlo v roku 2001 výšku 20,0 mld. Sk a zostalo približne na úrovni roku 2000 (medziročný pokles o 0,2 mld. Sk). V obchode so službami pokračoval predstih tempa rastu dovozu pred vývozom, aj keď došlo k ďalšiemu zníženiu rozdielu oproti predchádzajúcim mesiacom. Zatiaľ čo platby za dovoz služieb vzrástli v Sk o 16,4% (v USD o 11,2 %), inkasá za vývoz sa zvýšili v Sk o 12,9 % (v USD o 7,9 %).

Bilancia dopravy skončila aktívnym saldom vo výške 24,3 mld. Sk, čo bolo o 1,5 mld. Sk menej ako v rovnakom období minulého roka. Objemovo najvyššou položkou v rámci dopravných služieb boli aj naďalej príjmy z tranzitu plynu a ropy z Ruska do ČR, západnej a južnej Európy, ktoré dosiahli 34,4 mld. Sk aj keď ich výška v porovnaní s rokom 2000 mierne poklesla (0,7 mld. Sk). Z ostatných zložiek dopravných služieb rástli výdavky za ostatné služby, hlavne obchodné náklady v dovoze, ktoré súvisia s doplnkovými výdavkami (skladovanie, poistenie a pod.) pri raste dovozu.

V zahraničnom cestovnom ruchu pokračoval predstih rastu príjmov nad rastom výdavkov. Devízové príjmy dosiahli 27,8 mld. Sk a medziročne vzrástli o 39,4 %. Devízové výdavky slovenských občanov predstavovali 14,0 mld. Sk a zaznamenali minimálny rast (2,5 %). Zahraničný cestovný ruch prispel k prebytku bilancie služieb sumou 13,8 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní znamenalo nárast o 7,5 mld. Sk.

Na rozdiel od dopravy a cestovného ruchu, ktoré boli prebytkové, bilancia „iných služieb celkom“ (služby spojov, stavebné služby, poisťovacie služby, finančné služby, prenájom, služby výpočtovej techniky, reklama, obchodné služby, technické služby a pod.), bola počas celého roka vysoko deficitná. Schodok bilancie „iných služieb celkom“ dosiahol v roku 2001 výšku 18,1 mld. Sk a medziročne vzrástol o 6,2 mld. Sk. Vysoký nárast deficitu v kategórii „iné služby celkom“ bol počas celého roka ovplyvnený vývojom v stavebných prácach, v technických službách a v službách obchodnej povahy, najmä rastom platieb do zahraničia za tieto služby. Mierne zlepšenie nastalo v službách spojov, ktoré ako jediné v roku 2001 dlhodobejšie dosahujú aktívne saldo (1,4 mld. Sk) a službách výpočtovej techniky, kde boli príjmy a výdavky približne vyrovnané.

Bilancia výnosov dosiahla deficit 15,1 mld. Sk, čo bolo o 1,2 mld. Sk menej ako v roku 2000. Výnosové príjmy predstavovali 15,5 mld. Sk a medziročne vzrástli o 25,3 %, pričom ich rast bol pozitívne ovplyvnený zvýšenými úrokmi z vkladov v zahraničí a výnosmi zo zahraničných cenných papierov. Platené úroky a výnosy v roku 2001 dosiahli 30,6 mld. Sk (medziročný rast o 6,7 %), na čom sa v rozhodujúcej miere podieľali zvýšené platby z majetku priamym investorom a ich následný prevod do zahraničia.

Jedinou položkou, ktorá zaznamenala výrazné zlepšenie oproti minuloročnému vývoju, bola bilancia bežných transferov, ktorá vytvorila prebytok 10,2 mld. Sk (o 4,8 mld. Sk viac ako v roku 2000). V štruktúre bilancie bežných transferov dominovali inkasá zo zahraničia za prevody fyzických a právnických osôb a neinvestičné dotácie do komerčného sektora.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol podľa predbežných údajov 88,1 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 bol vyšší o 55,7 mld. Sk. Odhad NBS pre HDP v bežných cenách na rok 2001 predstavuje 967 mld. Sk. V takom prípade deficit bežného účtu platobnej bilancie za rok 2001 dosiahol 9,1 % z HDP.