Hoci bola prvá pomoc v súčasnej kríze potrebná, vysoký dlh predstavuje pre slovenskú ekonomiku riziko. A to aj pre narastajúce tlaky na rozpočet spôsobené starnutím populácie, ale aj pre obmedzenú schopnosť čeliť v budúcnosti hospodárskym šokom rovnako štedrou intervenciou z verejných zdrojov. Uviedol to riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií Štefan Kišš.

Nástroje na zlepšenie hospodárenia štátu sú aj na Slovensku podľa neho dávno pomenované. „Pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná dôchodková reforma, zavedenie viacročných výdavkových stropov a dôsledné uplatňovanie hodnoty za peniaze,“ uvádza Kišš.

Prepnúť na vyšší výkon dokáže slovenská ekonomika podľa Kišša iba prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Vôbec najdôležitejšou z nich sú podľa neho zmeny vo vzdelávaní spojené s investíciami do školstva, vedy a výskumu. „Jedinečnou príležitosťou, ako sa po rokoch konečne prebudiť z reformnej kómy, sa stáva najmä Plán obnovy a odolnosti SR. Politiky zamerané na ľudský kapitál tvoria tri štvrtiny jeho odhadovaných ekonomických prínosov,“ konštatuje šéf ÚHP.

Málokedy v dejinách svet v boji proti ekonomickej kríze minul podľa neho toľko verejných zdrojov. Priemerná výška deficitu verejných financií vo vyspelých krajinách dosiahla vlani 11,7 % HDP. Ich celkové zadlženie je podľa Medzinárodného menového fondu najvyššie v histórii.

Na konci prvého desaťročia nového milénia, teda uprostred najväčšej finančnej krízy od krachu Wall Street v roku 1929, sa krajiny združené v G20 po dlhých rokovaniach podľa Kišša ledva dohodli na rozpočtovej pomoci na úrovni dvoch percent HDP. O desaťročie neskôr je všetko inak. „V súčasnosti sa bavíme o injekcii z verejných zdrojov vo výške desiatich percent HDP,“ povedal Kišš.