Takto ich NBS hodnotí v májovom prehľade menového vývoja. Okrem toho by mala táto emisia priniesť aj zlepšenie v oblasti vykrývania deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Májový menový vývoj ovplyvnila jednak emisia eurobondov s nulovým kupónom. Tie boli emitované na konci apríla v objeme 200 mil. DEM a so splatnosťou tri mesiace. Slovensko však tieto bondy splatilo už na konci mája, kedy sa mu podarilo umiestniť historicky najvyššiu emisiu eurobondov v troch menách a v objeme zhruba 750 mil. USD. Neskôr bola táto emisia ešte navýšená. Vplyvom emisie eurobondov došlo k zastaveniu odčerpávania likvidity z bankového sektora cez štátny rozpočet SR. So zvyšovaním objemu likvidity na trhu prešla Národná banka Slovenska v máji z refinančnej na sterilizačnú stranu intervencií. Kým na začiatku mája ešte uskutočnila jeden refinančný repotender, v závere mesiaca už uskutočnila štyri sterilizačné intervencie. Priemerná sterilizačná sadzba pri nich predstavovala 12,44 % p.a. Úrokové sadzby na medzibankovom trhu boli koncom mája na dovtedy najnižších úrovniach od začiatku roka. Podľa NBS sa nachádzali na úrovni porovnateľnej s marcom 1997. Ceny jednodňových depozít poklesli v máji zo 16,25 % p.a. v posledný obchodovací deň v apríli na 11 % p.a. v posledný májový deň. Obdobne poklesli aj ostatné splatnosti – týždeň zo 17,38 % na 12,38 %, mesiac z 19,26 % na 15,42 % p.a., tri mesiace z 21,58 % na 18,06 % a šesť mesiacov ako najdlhšie kótované depozitá z 23,04 % na 20,52 % p.a. Znižovaním úrokových sadzieb došlo aj k znižovaniu úrokového diferenciálu pre zahraničných účastníkov (nerezidentov). Následkom toho došlo v máji k zníženiu objemu pozícií nerezidentov na slovenskom medzibankovom trhu o 0,8 mld. Sk. „Trend poklesu ceny peňazí sa postupne prejavil aj v úrokových sadzbách voči primárnym klientom tak z úverov, ako aj z vkladov,“ dodáva NBS. Po získaní prostriedkov z emisií eurobondov si mohlo ministerstvo financií dovoliť neakceptovať ponuky bánk pri aukciách štátnych dlhopisov. Následkom toho došlo k zníženiu čistej vnútornej zadlženosti o 12 mld. Sk na 58 mld. Sk. Na druhej strane sa to však prejavilo v raste zahraničnej zadlženosti vlády. Zahraničné pasíva vlády a NBS vzrástli v máji spolu o 12,4 mld. Sk. Devízové rezervy tiež priaznivo zareagovali na vládnu pôžičku. Devízové rezervy NBS vzrástli v máji o 12,7 mld. Sk. Trojmenová emisia eurobondov zvýšila devízové rezervy NBS o 26,1 mld. Sk, zatiaľ čo splátky dvoch predchádzajúcich úverov v celkovom objeme 400 mil. USD ich znížili o 13,3 mld. Sk. Celkové devízové rezervy dosiahli ku koncu mája hodnotu 3,7228 mld. USD, čo boli vtedy historicky najvyššie devízové rezervy. Vplyvom nepriaznivého vývoja zahraničného obchodu však stačili pokrývať iba 3,1-násobok priemerného mesačného dovozu do SR za prvé štyri mesiace tohto roku. Emisia eurobondov SR v zahraničí by mala pomôcť aj platobnej bilancii SR. Po prvých troch mesiacoch totiž prebytok na kapitálovom a finančnom účte pokrýval schodok na bežnom účte iba na 68,9 %. Prebytok na kapitálovom a finančnom účte bol totiž iba 11,1 mld. Sk, kým deficit bežného účtu 16,1 mld. Sk. Tento vývoj mal za následok, že ku koncu marca zaznamenávala odliv devízových rezerv, ktoré k 31. marcu nepostačovali ani na trojnásobok mesačného dovozu, čím sa dostali pod takzvanú menovobezpečnú hranicu.