V kurze sú obyvatelia, ktorí kedysi patrili do príslovečného „starého železa“. Kto chce vidieť, kam kráča duch času, musí sa poobzerať u moderných dizajnérov. Vyvíjajú topánky, čo si samy zaväzujú šnúrky, keď si ich obujeme, náramkové hodinky, ktoré nám predčítajú, koľko odbilo, senzory, čo vypnú sporák, keď zabudneme otočiť ovládačom a platnička ďalej horí. Zmysel týchto hypermoderných výrobkov je zrejmý. Majú pomôcť ľuďom v zložitých životných situáciách: keď sa nemôžu zohnúť, keď zle vidia, keď sú zábudliví – jednoducho, keď už nie sú najmladší.

Starnúca spoločnosť

Každý piaty nemecký obyvateľ je dnes starší ako 60 rokov. Okolo roku 2030 to už bude každý tretí. S rastúcim priemerným vekom spoločnosti sa, samozrejme, budú meniť aj želania občanov a ich spotrebné návyky. Doteraz sa to neodrazilo v zameraní veľkej väčšiny produktov a v hlavnom zacielení televíznej a rozhlasovej reklamy. Ulrich Eggert, konateľ obchodnej poradenskej firmy BBE so sídlom v Kolíne nad Rýnom, s istotou tvrdí: „Hlavnou dopytovou zložkou v Nemecku sa stanú seniori“. V podobnom tóne sa nesú vyhlásenia mnohých iných špecialistov na výrobné trendy, reklamu a na sociologický prieskum želaní konzumentov.

Niekoľko príkladov: Legendárna automobilka Daimler-

-Benz kládla pri uvádzaní nového modelového radu triedy

A ťažisko na mladých, dynamických, nikým a ničím nezaťažených spotrebiteľov. Manažéri však zrazu zistili, že viac ako polovica kupujúcich je vyše 50-ročných. Dôvod? Ľahko zvýšené sedadlá oproti dovtedajším modelom a konkurenčným autám. Aj moderné terénne vozidlá všetkých značiek sa tešia priazni starších spoluobčanov. Príčina? Komfort v príjemných sedadlách a pohľad na dianie na ceste z vyššieho a väčšieho automobilu. A nielen to. Predstavitelia automobilky Porsche zaznamenali, že každý tretí záujemca o toto športové auto má viac než 50 rokov. Šéfovia firmy Harley-Davidson, vyrábajúcej chýrne motorky, nedávno zaregistrovali, že priemerný vek kupcov je v 52 rokov. Postoj ľudí v najlepšom veku k životu sa totiž radikálne zmenil. Mnohí sa po prekročení tzv. abrahámovín rozhodnú „znovu začať žiť“. Po tvrdých rokoch plahočenia a stúpania po náročnom rebríčku zvanom ,,kariéra“ si konečne chcú dožičiť. Vyše 60-roční sa dnes cítia byť mladší o desať až pätnásť rokov. Navyše, dôležité pre výrobcov a reklamných špecialistov je, že nemálo z nich má to, o čom sa ich deťom iba sníva: dostatok peňazí na cestovanie, nové autá a na spotrebný pôžitok z kvalitných výrobkov. Štatistika nepustí: vyše

60-roční Nemci majú k dispozícii na konzumné účely ročne približne 90 miliónov eur – a to je veru spotrebná sila prvej triedy.

Sú náročnými zákazníkmi

Producenti a predavači sa však musia mať na pozore. Starí zákazníci sú takmer vždy omnoho náročnejší ako mladá generácia, nekúpia hocičo. Majú svoje skúsenosti. Veď kto si zaobstaráva piate auto, ten veľmi dobre vie, kde sa skrývajú najväčšie kamene úrazu. Aj preto sa na nie práve najmladších, ale kvalitu vyžadujúcich návštevníkov už začali špecializovať aj prvé hotelové reťazce. V ponuke majú izby, kde sú vane o trochu väčšie než zvyčajne, kde sú chodby viac osvetlené ako inde, kde hlavným znakom jedálnych lístkov sú väčšie písmená.

Mimochodom, veľké množstvo noviniek pre seniorov pochádza z Japonska. Krajina vychádzajúceho slnka je štátom s najväčším počtom dôchodcov. Napríklad výrobca automobilov Nissan ponúka v automobile typu Primera vodičom ako špeciálny doplnok kameru, ktorá vzadu sleduje cestu pri spiatočke a premieta obraz na displej pred šoférom. Potom už je zaparkovanie skutočne hračkou aj pre ľudí ťažšie sa obracajúcich či majúcich problémy s chrbticou.

Jedno je isté – v starnúcej spoločnosti sa výrobky musia prispôsobiť spotrebiteľom. Opačný variant je jednoznačne nemožný. Výsledkom sú pritom zlepšenia, z ktorých profitujú takisto mladší spoluobčania. Azda najlepším príkladom sú obaly na mlieko či džúsy, ktoré sa už nemusia otvárať zložito nožnicami, ale medzičasom majú uzáver buď na jednorazové otvorenie, alebo dokonca na viacrazové použitie.

Ďalším aspektom tohto demografického trendu je skutočnosť, že z dlhodobého pohľadu môžu zažiť renesanciu malé obchody v centre mesta alebo v jednotlivých mestských štvrtiach. Postarší spoluobčania totiž chodia zväčša radšej nakupovať do „svojej“ predajne za rohom, kde je za pultom známa predavačka, s ktorou si môžu poklebetiť, alebo do centra mesta, kde môžu spojiť spoločensky príjemné chvíle medzi ľuďmi s užitočným nákupom, ako sadnúť si sám do auta, odviezť sa cez dopravné zápchy na okraj mesta do hypermarketu, zorientovať sa medzi najrozličnejšími ponukami, stáť v rade, odniesť nákup vo vozíčku, naložiť ho do auta a odštartovať domov.

Najnovší trend v Nemecku – nie najmladší obyvatelia si jednoducho sadnú za počítač, zasurfujú si na príslušnú domovskú stránku obchodného domu či internetovej predajnej firmy a kúpia príslušné výrobky cez web s donáškou do domu. Nie nadarmo sa mnohí internetoví marketingoví špecialisti začínajú intenzívne obzerať po vekovej skupine ľudí medzi 50 a 60 rokmi. Rozmýšľajú, ako ich vlákať do svojho predajného sídla v internetovej sieti. Aj titul im už pridelili – Silver Surfers, čiže „surferi vzácni ako striebro“.

Ako vidno, vďaka internetu sa zo „starého železa“ stalo „vzácne striebro“. A vraj ľudstvo sa nevyvíja.