Deficit zahraničného obchodu SR koncom septembra 2000 predstavoval 17,04 mld. Sk, čo oproti roku 1999 predstavuje zlepšenie o 15,5 mld. Sk. V štruktúre zahraničného obchodu možno pri medziročnom porovnaní prvých troch štvrťrokov 1999 a 2000 pozorovať výrazné zmeny z teritoriálneho aj komoditného hľadiska. Vyplýva to z údajov, ktoré publikoval v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Najvýznamnejšou položkou v zahraničnom obchode je vývoj obchodu s Ruskou federáciou, kde dovoz medziročne vzrástol o 85,3 % a negatívne saldo zahraničného obchodu predstavuje ku koncu septembra sumu 66,01 mld. Sk. V medziročnom vyjadrení to znamená nárast o 32,5 mld. Sk. Ako v tejto súvislosti informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), nárast dovozov z Ruska je zapríčinený hlavne zvýšeným dovozom ropy a zemného plynu. Dovoz ropy v objeme síce klesá (priemerný mesačný dovoz v tomto roku je na úrovni 95,3 % vlaňajšieho celoročného priemeru), ale v súčasnosti nakupuje Slovensko ropu za historicky najvyššie ceny. Za hodnotené obdobie sa podľa MH cena ropy zvýšila o 90 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. „Príčinou výrazného nárastu korunovej hodnoty dovozu ropy za hodnotené obdobie o 83 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka je cena ropy na svetových trhoch a pokles hodnoty slovenskej koruny oproti americkému doláru, za ktorý sa ropa nakupuje,“ uvádza sa ďalej v materiáli MH. Zemného plynu sa za hodnotené obdobie z Ruska objemovo doviezlo o 29,4 % viac ako v rovnakom období minulého roka, a to za ceny, ktoré sa zvýšili o 80 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Ak by sa teoreticky v roku 2000 neprejavil nárast cien ropy na svetových trhoch sprevádzaný nárastom sily amerického dolára, výsledok zahraničného obchodu SR za rok 2000 by nebol pravdepodobne deficitný.

Vysoký deficit zahraničnoobchodnej bilancie dosiahla SR s ázijskými štátmi, keď negatívne saldo s Áziou dosahovalo 15,2 mld. Sk. Najväčší podiel na negatívnom salde bol zaznamenaný vo vzájomnom obchode s Japonskom, Čínou, Taiwanom a Južnou Kóreou. Pozitívne saldá zahraničného obchodu SR zaznamenala SR s krajinami Európskej únie a krajinami CEFTA, kde prebytok vo vzájomnej obchodnej bilancii prevyšoval 30 mld. Sk.

Podobne ako pri teritoriálnej štruktúre možno pozorovať výrazné zmeny aj v jednotlivých položkách komoditnej štruktúry. Najväčší nárast deficitu bol zaznamenaný v kategórii nerastných výrobkov. Negatívne saldo v tejto položke dosiahlo 45,252 mld. Sk, čo predstavuje nárast oproti minulému roku o 18,56 mld. Sk. Podľa jednotlivých kategórií väčší objem importu ako exportu pretrváva v odvetviach výrobkov chemického priemyslu, potravinárskeho priemyslu, v elektrotechnických, optických a meracích prístrojoch, audio a video zariadeniach, lekárskych prístrojoch a vo výrobkoch z kože.

Napriek negatívnemu v saldu v spomenutých kategóriách došlo k pozitívnemu vývoju vo viacerých oblastiach. Pod výrazné zlepšenie deficitu zahraničného obchodu sa podpísal najväčšou mierou vývoj v oblasti dopravných prostriedkov, ktorého nárast pozitívneho salda predstavoval viac ako 15 mld. Sk. Najväčšou mierou prispel vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel na prepravu osôb, u ktorých nárast exportu podľa MH predstavoval 22 mld. Sk. Výraznou mierou k zlepšeniu celkovej pozície v zahraničnom obchode prispel aj obchod s kovmi a kovovými výrobkami, obchod s drevom a drevenými výrobkami, výroba papiera a celulózy a rôzne priemyselné výrobky. Ako vyplýva z údajov ŠÚ SR, na poklese negatívneho salda zahraničného obchodu sa podpísal aj vývoj v oblasti strojov a prístrojov, elektrických zariadení, audio a video zariadení, ktorých export síce neprevyšoval import, ale podarilo sa znížiť ich deficit. Tento vývoj je pravdepodobne odzrkadlením súčasnej ekonomickej situácie väčšiny obyvateľstva spojenej s vysokou mierou nezamestnanosti.