Náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora, ktoré v súčasnosti predstavujú okolo 120 mld. Sk sú súčasťou štátneho dlhu a v jeho rámci sa budú aj riešiť. Nebude sa s nimi teda zaobchádzať ako so samostatným balíkom štátnych záväzkov. Na pondelkovom Slovenskom ekonomickom fóre (SEF) to uviedol šéf koordinačnej jednotky pre privatizáciu a reštrukturalizáciu bánk Ministerstva financií SR Juraj Renčko. Názory odborníkov na celkovú výšku nákladov spojených s ozdravením bankového sektora sa rôznia, najvyššie predikcie sa blížia k 190 mld. Sk.

Výnosy z privatizácie štátom ozdravených bánk by mali časť štátneho dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s ozdravným procesom, znížiť. Podľa J. Renčka sa však môžu využiť aj na umorenie iných zložiek štátneho dlhu, ktoré sa vyznačujú nevýhodnejšími parametrami. Vládny kabinet už deklaroval svoj záujem použiť privatizačné príjmy na splátky štátneho dlhu. „Zostáva len dúfať, že to tak naozaj aj bude,“ uviedol J. Renčko. Niektoré varovné hlasy totiž poukazujú na neefektívne využitie príjmov z minuloročnej privatizácie Slovenských telekomunikácií a upozorňujú na to, aby sa takáto situácia nezopakovala.

Renčko na SEF zdôraznil, že stratu, ktorú štát vykryje emitovaním štátnych dlhopisov nevytvorila vláda po roku 1998, ale vznikala v priebehu posledných desiatich rokov a pred reštrukturalizáciu mala podobu nekrytej straty v bankách. Podľa jeho slov je v súčasnej situácii potrebné, aby sa vytvorili aj podmienky na zmenu celkového ekonomického prostredia na Slovensku s cieľom minimalizovať pravdepodobnosť opätovného zlyhania. „Pripravujú sa legislatívne zmeny, ktoré by mali uľahčiť prácu s pohľadávkami a upraviť podmienky záložného práva. Dôležité je tiež posilnenie bankového dohľadu, ktoré prináša nový zákon o bankách,“ uviedol J. Renčko. Podľa viacerých expertov najproblémovejšou zostáva oblasť súdov, v ktorej treba zrealizovať potrebné zmeny.

Doteraz vynaložené skutočné náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora dosiahli 8,4 mld. Sk a súviseli s úhradou úrokových nákladov z úverov, ktoré presunuli tri reštrukturalizované banky do štátnych agentúr. V tomto roku by sa malo na tento účel zo štátneho rozpočtu vynaložiť 9,8 mld. Sk. Každoročná výška úrokových nákladov bude podľa predstaviteľov rezortu financií závisieť od toho, ako sa bude znižovať reštrukturalizačný dlh. Ten vznikol v súvislosti s presunom zlých úverov na reštrukturalizačné agentúry. Štát tak na seba prevzal záruky za ich splatenie v celkovom objeme 105 mld. Sk. Pohľadávky bánk voči štátu nahradia už v blízkej budúcnosti reštrukturalizačné dlhopisy emitované rezortom financií. V rámci ozdravného procesu štát tiež vynaložil ďalších 19 mld. Sk na zvýšenie základného imania troch privatizovaných bánk.