Krajský súd v Košiciach (KS) vymenoval predbežných správcov konkurznej podstaty spoločností BMG Invest, s.r.o. a Horizont Slovakia, a.s. Pre každú z firiem bol menovaný samostatný predbežný správca na základe jedného z podaní proti jednotlivým firmám. „Ostatné podania, ktoré splnia potrebné náležitosti, budú priradené k existujúcim prípadom,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca KS Juraj Sopoliga.

BMG Invest aj Horizont Slovakia môžu po ustanovení predbežného správcu nakladať so svojím majetkom iba so súhlasom správcu. „Bez jeho súhlasu sú právne úkony neplatné,“ uviedol Sopoliga. Predbežní správcovia budú podľa neho zisťovať najmä dlžníkov majetok, preskúmajú jeho obchodné knihy a podľa zistení navrhnú súdu prípadné vyhlásenie konkurzu. Na KS v pondelok podľa J. Sopoligu evidovali 12 návrhov na vyhlásenie konkurzu proti firme BMG Invest a 6 návrhov proti Horizontu Slovakia.

Pobočky firiem BMG Invest a Horizont sú zatvorené od 4. februára. Dôvodom uzavretia mal byť podľa vtedajšieho vyhlásenia spoločnosti výkon auditu zahraničným investorom, ktorý odkúpil obe firmy. Investor, ktorý je doteraz neznámy, 12. februára odstúpil od svojho zámeru. Troch konateľov spoločností obvinil vyšetrovateľ Odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti z trestných činov podvodu, porušovania záväzných pravidiel v hospodárskom styku a neoprávneného podnikania. Dvojicu z troch konateľov spoločností – Vladimíra Fruniho a Mariána Šebeščáka zadržala na základe medzinárodného zatykača polícia v Chorvátsku, ich vydanie na Slovensko však môže trvať ešte niekoľko týždňov.

BMG Invest je dcérskou spoločnosťou Horizontu. Celá skupina Horizont vykázala iba v rokoch 1998 až 2000 kumulovanú stratu 1,5 mld. Sk, z toho len v samotnom roku 2000 to bolo 900 mil. Sk. Spoločnosti evidujú spolu takmer 170 tis. klientov, s ktorými uzavreli vyše 244 tis. zmlúv o pôžičke, alebo o tichom spoločenstve. BMG Invest a Horizont Slovakia získali od svojich klientov za necelých päť rokov existencie takmer 16,8 mld. Sk.

Sporoinvest nevypláca vklady kvôli zablokovaniu účtov

Spoločnosť Sporoinvest, a.s. opäť prestala vyplácať istiny a výnosy z vkladov občanov. Podľa hovorcu spoločnosti Borisa Šnajdára je to spôsobené zablokovaním bankových účtov firmy Krajskou prokuratúrou. Zablokovanie bankových účtov však považuje za nedorozumenie, pretože firma si podľa neho plní všetky svoje záväzky. Vedenie firmy podľa Šnajdára zatiaľ nebolo oficiálne informované o žiadnom vyšetrovaní ani o krokoch orgánov činných v trestnom konaní. Pobočky Sporoinvestu sú aj naďalej otvorené a zamestnanci firmy objasňujú klientom vzniknutú situáciu.

Sporoinvest zatvoril svoje pobočky po prvýkrát začiatkom marca. Dvojdňové prerušenie prevádzky súviselo s preberaním spoločnosti novým majiteľom. Stal sa ním Ľubomír Horňák, ktorý avizoval snahu obnoviť činnosť Sporoinvestu a realizovať investície, do ktorých spoločnosť vložila peniaze vkladateľov. Začiatkom minulého týždňa spoločnosť obnovila vyplácanie výnosov a neskôr aj vkladov obyvateľom.

Sporoinvest eviduje v súčasnosti vyše 8000 zmlúv o pôžičkách a 1500 dohôd o tichých spoločníkoch. Celkovo vyzbierala od občanov 900 mil. Sk, z čoho 600 mil. Sk je stále nesplatených. Základné imanie Sporoinvestu predstavuje 1 mil. Sk. Vlastné imanie je 500 mil. Sk a hodnota aktív podľa Horňáka dosahuje 386 mil. Sk. Firma má na Slovensku spolu 22 pobočiek.

Klientov nebankových subjektov štát neodškodní

Ministri slovenskej vlády na mimoriadnom zasadnutí potvrdili, že klientov nebankových subjektov štát odškodňovať nebude. Prípadné odškodnenie klientov by totiž bolo v rozpore s platnými zákonmi, ale aj nespravodlivé a veľmi nebezpečné z hľadiska ďalšieho vývoja podobných aktivít na Slovensku. Na tlačovej besede o tom informoval vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš.

Argumenty hovoriace v prospech odškodnenia klientov, ktoré sa v posledných dňoch objavili na verejnosti, považuje Mikloš za nelogické a neracionálne, nemajú tiež žiadnu oporu v platnej slovenskej legislatíve. Jedným z hlavných dôvodov je podľa neho skutočnosť, že odškodňovanie by bolo nespravodlivé, „keďže na dôsledky riskantného, často neuváženého nakladania s peniazmi zo strany približne 5 % občanov, by sa museli poskladať všetci ostatní.“ Odškodnenie by tiež vytvorilo rizikový a nebezpečný precedens, keďže by mohlo viesť k opakovanému nezodpovednému správaniu sa subjektov a občanov v budúcnosti. Podľa Mikloša tiež nemožno spájať kauzy nebankových subjektov s krachom bankových inštitúcií a vyplácaním zákonných náhrad. V prípade bánk má totiž štát účinný nástroj dozoru, a to bankový dohľad, ktorý však nemohol využiť pri kontrole práce nelicencovaných subjektov.

Konkrétnym výstupom pondelkového rokovania ministrov je Komplexná informácia o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády. Informácia, ktorú predložil Mikloš, špecifikovala činnosť jednotlivých rezortov a inštitúcií pri riešení situácie súvisiacej s nelicencovanými subjektmi. Po zapracovaní pripomienok z rokovania vlády bude informácia predložená aj na rokovanie Národnej rady SR. Materiál sa sústreďuje najmä na otázku zníženia rizika opakovania podobných situácií v budúcnosti tým, že sa prešetria postupy a aktivity všetkých inštitúcií, ktoré majú priamo alebo nepriamo pôsobnosť a zodpovednosť v oblasti súvisiacej s činnosťou nebankových subjektov. Ide o vyšetrovateľov, finančnú políciu, daňové úrady, Úrad pre finančný trh. Informácia tiež analyzuje súčasnú legislatívu, ktorá je podľa Mikloša v tejto oblasti na Slovensku prísnejšia ako v krajinách Európskej únie alebo kandidátskych krajinách. Preto nepredpokladá zmeny v legislatíve, problémy sú skôr v aplikačnej praxi. Ďalšie z opatrení by mali znížiť riziká konania štatutárnych zástupcov týchto subjektov vo svoj prospech a v neprospech veriteľov, čiže zabrániť tunelovaniu.

Médiá sa v posledných týždňoch zaoberali najmä možným zlyhaním štátnych orgánov pri tvorbe legislatívy a kontrole činností nebankových subjektov. Odpoveď na otázku, ktoré inštitúcie štátneho aparátu v prípade problémov jednotlivých nelicencovaných subjektov zlyhali, by malo podľa Mikloša priniesť až ďalšie prešetrenie. „Faktom je, že existovalo viacero podnetov na preskúmanie zákonnosti ich činnosti, takže je dôvod domnievať sa, že mohlo dôjsť minimálne k nedôslednému konaniu niektorých štátnych inštitúcií,“ uviedol Mikloš, podľa ktorého treba ďalej prešetrovať mieru zavinenia jednotlivých inštitúcií. Podrobnejšou analýzou týchto otázok by sa mal vládny kabinet zaoberať približne o mesiac.

Podľa Mikloša by bolo vhodné urýchliť vyšetrovanie káuz okolo nebankových subjektov, vláda však o prípadnom urýchľovaní práce súdov nehovorila, pretože nechce do týchto otázok zasahovať. Podľa Mikloša však treba však posilniť vyšetrovacie tímy. „Vláda samozrejme nebude zasahovať do výberu správcov konkurzných podstát, ale chceme využiť našu zákonnú možnosť na dozor nad konkurzom. Tiež chceme, aby ministerstvo spravodlivosti využilo svoje právomoci v oblasti dohľadu nad konkurzných sudcom, aby sme mali istotu, že aj dohľad sudcu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty bude dôsledný,“ povedal Mikloš. Podľa neho odkladanie konkurzu by mohlo znamenať zvýšené riziko ďalšieho možného tunelovania týchto spoločností.